Prieskum, ktorý zverejnili v piatok (24. júla) jasne reflektuje „pochmúrnu náladu Európanov, keď sa hovorí o zamestnaní a sociálnej politike“. Ako sa píše v sprievodnej analýze – očakávania Európanov od EÚ sú v boji proti recesii veľmi veľké a v budúcnosti ešte môžu narastať.

Osobitne negatívne vnímajú svoje pracovné vyhliadky baltické národy – Estónci, Lotyši a Litovčania, z ktorých priemerne okolo 77 % verí, že to najhoršie z krízy je ešte len pred nami. Európsky priemer je 61 %, na Slovensku si to myslí 66 % opýtaných. Naopak najväčší optimizmus panuje v škandinávskych krajinách, kde sú presvedčení, že to najhoršie sa už skončilo.

Hovorkyňa Komisie Katharina Von Schnurbeinová pre EurActiv povedala, že baltický pesimizmus plynie najmä z toho, že kríza sa v týchto krajinách vyvinula veľmi rýchlo. „Ich pracovný trh je na tom horšie ako inde v EÚ,“ skonštatovala.

Celkovo 9 % Európanov uviedlo, že pre krízu prišlo o prácu Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »9 %), 36 % tvrdí, že o prácu prišiel niekto z ich blízkych (Slovensko 37%) a 24 % zažilo prepustenie kolegu (Slovensko 38 %).

„Čo je čo? Európsky sociálny fond???“

Prieskum sa zameral aj na povedomie Európanov o hlavných európskych orgánoch a nástrojoch, ktorých úlohou je bojovať proti recesii. Výsledky však nie sú veľmi uspokojivé. Aj keď európski lídri považujú Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk »(ESF) a Európsky globalizačný fond (EGF) za kľúčové pri riešení nezamestnanosti, o ich existencii vie len tretina Európanov. ESF je najviac známy na Slovensku, kde o ňom počulo 59 % respondentov, najmenej o ňom vedia Dáni (17 %).

Podľa Von Schnurbeinovej ide v tomto smere o zavádzajúcu štatistiku, pretože programy ESF môžu mať pozitívny vplyv pre nespočetné množstvo obyvateľov, no tí nemusia vedieť presný názov použitého inštrumentu.

„Musíte brať do úvahy celkový pohľad, pretože otázkou je, či ľudia poznajú názov ESF. Treba si uvedomiť, že tréningové programy, ktorú sú plne či čiastočne financované cez ESF nie sú spájané s jeho menom,“ vysvetlila.

Podľa Komisie je „dôležitejšie pozerať sa na to, koľko ľudí si myslí, že môžu získať pomoc od EÚ v prípade, že hľadajú prácu alebo chcú rozvíjať svoje zručnosti“. „Tu sa môžete pozrieť na to, že 78 % Európanov verí, že EÚ má pozitívny vplyv na tieto oblasti,“ upozornila hovorkyňa. Okrem toho, podľa analýzy Barometru, „keď je vysvetlené ako funguje ESF, tretina si myslí, že jeho rozpočet je primalý“.

Von Schnurbeinová verí, že projekty ESF stopercentne financované Komisiou na najbližšie dva roky „umožnia členským štátom (aj napríklad Pobaltským, ktorých rozpočty sú okresané a majú len veľmi málo priestoru na spolufinancovanie) čerpať podporu a pokračovať v poskytovaní školení a iných služieb pracujúcim“.