V roku 2006 zarábali najbohatší obyvatelia Slovenska štvornásobne viac ako najchudobnejší. Naša krajina sa tak v porovnaní s ostatnými partnermi vo V4 umiestnila na druhom mieste za Českou republikou.

Slovensku sa zo sociálneho hľadiska podľa informácií Eurostatu nedarí najhoršie. Pre porovnanie, rovnaká miera príjmového rozdielu je napríklad aj vo Francúzsku. V porovnaní s priemernými hodnotami EÚ sme na tom tiež lepšie:

• v EÚ-25 je príjmová rozdielnosť 4,8-násobná,
• v EÚ-15 je príjmová rozdielnosť 4,7-násobná,
• v 13 krajinách eurozóny je príjmová rozdielnosť 4,6-násobná.

Viaceré vyspelé krajiny dosiahli vyššiu mieru príjmovej nerovnosti než Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Medzi ne patria napríklad:

• Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »(5,4),
• Luxembursko Luxembursko patrí medzi zakladajúcich členov EÚ, už počas druhej svetovej vojny (1944) vytvorila exilová vláda s Belgickom a Holandskom združenie Benelux.viac na www.EuropskaUnia.sk »(4,2),
• Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »(4,9),
• Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »(4,1).

Spomedzi menej vyspelých krajín EÚ sa najhoršími sociálnymi ukazovateľmi môžu „pochváliť“ napríklad:

• Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »(7,9),
• Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »(6,8),
• Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »(6,3)
• Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »(6,1).

Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV pre EurActiv povedala, že „veľké príjmové rozdiely spôsobujú dve možnosti: alebo krajiny inklinujú k americkému vzoru, alebo ide o chudobné štáty. Zvlášť oblasť Stredomoria je bez sociálnej tradície, teda sociálne zabezpečenie tu nie je rozvinuté.“

Metódu, ktorú si vybral Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a podľa ktorej porovnal príjem 20% najchudobnejších s príjmom 20% najbohatších, považuje Kusá za nie celkom vhodnú. Podľa slovenskej sociologičky treba mať na pamäti, že „naše domácnosti sú vo veľkom strese kvôli finančným výdavkom. Medzi rokmi 2005 a 2006 sa situácia nezmenila, aj keď nezamestnanosť klesla a HDP začal výborne rásť.“

Len približne 3-4 percentá slovenskej populácie nežijú vo finančnom strese. Vyplýva to zo štatistických údajov EU-SILC 2005 a 2006. Podľa Zuzany Kusej tak treba pristupovať aj k štatistikám Eurostatu. Súčasne si kladie otázku, či je výber vzorky krajných 20% vhodný, keď upozorňuje na záver eseje „Graduates versus Oligarchs“ od Paula Krugmana, v ktorej autor na príklade pozorovania v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »spochybnil metódu porovnávania dvoch krajných kvintilov (vrchných a spodných 20% spoločnosti).

Paul Krugman upozorňuje, že v období 1972 - 2001:

• príjem najbohatších 10% spoločnosti narástol o 34%,
• príjem najbohatšieho 1% spoločnosti narástol o 87%,
• príjem najbohatšej desatiny percenta spoločnosti narástol o 181%,
• príjem najbohatšej stotiny percenta spoločnosti narástol o 497%.

Uvádza, že sa nejedná o chybu, ale o realitu, podľa ktorej v americkej spoločnosti existuje veľmi malá skupina extrémne majetných obyvateľov. Na základe tohto pozorovania spochybnil metódu porovnávania dvoch krajných kvintilov spoločnosti a označil ju za takú, ktorá naoko zatvára roztvorenie príjmových nožníc spoločnosti.