Lídri členských krajín v piatok (26. marca) spochybnili, či má EÚ zákonné právo určovať ciele v oblasti vzdelávania a chudoby a mohli sa dohodnúť len na všeobecnom význame rozvíjania školstva a boja proti sociálnemu vylúčeniu. O možnostiach merania pokroku a kvantifikovaní týchto cieľov budú diskutovať na najbližšom júnovom summite.

Ide o úder pod pás európskej Komisii, ktorá sa snaží presadiť svoju „vlajkovú loď“ a zaistiť jej implementáciu. Na druhej strane lídri schválili cieľ týkajúci sa návrhu v roku 2020 dosiahnuť investície do vedy a výskumu na úrovni 3 % HDP a to aj napriek protestom ministrov financií. Komisia prisľúbila, že sa pokúsi vyvinúť sofistikovanejší indikátor vyhľadávania inovácií.

Ešte pred začiatkom summitu svoje výhrady predložilo Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » najmä pokiaľ ide o oblasť vzdelávania. Obáva sa totiž, že stanovené ciele by mohli zasiahnuť do federálnych kompetencií. Iná skupina členských štátov vyzvala k úplnému vyňatiu cieľom v oblasti chudoby. Odôvodnili to tým, že EÚ takto prestupuje svoje kompetencie a výsledky tejto vízie je len veľmi ťažké odmerať. Padol a j návrh, že tvorba pracovných miest by mala byť základným nástrojom pre boj proti sociálnemu vylúčeniu. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová by v najbližších týždňoch mali zverejniť nový text týkajúci sa exklúzie.

Predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »tvrdí, že Brusel má zákonné právo určovať ciele v oblasti chudoby. Odvolal sa na obsah Lisabonskej zmluvy, ktorá explicitne umožňuje podporovať snahy členských štátov v záležitostiach sociálnej exklúzie. Potvrdil, že treba vytvoriť primeraný indikátor na meranie obmedzovania chudoby a to by chceli stihnúť do júnového summitu.

Stály predseda Rady Herman Van Rompuy uviedol, že boj proti chudobe je súčasťou stratégie, pretože je základom európskeho sociálneho a hospodárskeho modelu.

Pozície:

„Považujem za správne, že z piatich cieľov, ktoré si Európska rada postavila do roku 2020 sú iba tri presne kvantifikované,“ povedal novinárom po summite slovenský premiér Robert Fico, ktorý je voči úspechom stratégie skeptický. Zároveň zdôraznil, že súhlasí s obsahom cieľov, to s čím nesúhlasí, je ich kvantifikovanie. „Myslím si, že nebolo správne najskôr postaviť ciele Európskej únie bez toho, aby sa poznali možnosti členských štátov. Malo sa najprv intenzívne komunikovať a potom postaviť reálne ciele Európskej únie. Môže sa stať, že stratégia Európa 2020 dopadne presne tak isto ako dopadla Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá mala jasný cieľ, aby Európa bola regiónom, kde je najvyššia konkurencieschopnosť. To sa nestalo, z toho sa nevyvodili žiadne závery  a teraz je tu tendencia prijímať ďalšie veľmi ambiciózne plány, ktoré nemusia dobre dopadnúť.“

Stratégiu vníma inak stály predseda Rady Herman van Rompuy, ktorý tvrdí, že ciele odrážajú ekonomické, environmentálne a sociálne ciele európskej spoločnosti. „Chceme mať boj proti chudobe zahrnutý do cieľov, pretože je to súčasťou európskeho modelu. Tieto sú ciele sú tam z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho uhlu pohľadu.“

Podľa šéfa Európskej siete boja proti chudoby Fintana Farrella si EÚ konečne uvedomila, že pri obmedzovaní chudoby sa nemožno opierať len o samotný rast a zamestnanosť. „Avšak neschopnosť prijať cieľ Komisie znížiť nezamestnanosť o 25 % založenom na súčasnom dohodnutom indikátore chudoby vyvoláva pochybnosti o záväzkoch lídrov, že prekonajú symbolické sľuby a skutočne sa zaviažu k dosiahnutiu značného obmedzenia chudoby a nerovnosti,“ uzavrel Farell.