V štúdii sa štvorica autorov venuje vzťahu podpory v nezamestnanosti a imigrácii v 19 krajinách Európy. Podľa autorov, výška podpory vyplácanej v nezamestnanosti nerozhoduje o tom, či migranti do danej krajiny prídu alebo nie. „Migranti sa rozhodujú skôr podľa miery nezamestnanosti či výšky HDP. Významnú úlohu tiež majú kontakty na migrantov, ktorí v danej krajine už žijú,“ hovorí jeden zo spoluautorov štúdie Martin Kahanec, ktorý je zároveň riaditeľom pre výskum v CELSI. „Obavy takzvaných starých členských krajín EÚ zo zneužívania ich sociálnych systémov prisťahovalcami z nových členských krajín sa tak ukazujú ako neopodstatnené,“ zdôrazňuje.

Autori výskumu použili údaje o migračných tokoch, HDP, nezamestnanosti a podiele výdavkov na programy podpory v nezamestnanosti na HDP pre 19 krajín Európy za roky 1993 – 2008. Analýzou týchto dát sa snažili vysvetliť, čo ovplyvňuje príliv migrantov do krajiny. Hypotézu o tom, že štedré sociálne systémy sú magnetom pre imigrantov, nepotvrdili.

Ako ďalej vyplýva zo štúdie, podporu v nezamestnanosti poberajú v približne rovnakej miere imigranti aj domáce obyvateľstvo. „Na prvý pohľad sa podľa agregovaných štatistík môže zdať, že imigranti majú vyššiu mieru poberania dávok v nezamestnanosti ako domáce obyvateľstvo. Štatistické analýzy však ukázali, že takýto pohľad je zavádzajúci,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov štúdie Martin Guzi z IZA. Populácia imigrantov sa totiž svojou skladbou často odlišuje od domáceho obyvateľstva napríklad vekom, či vzdelaním ako aj mierou zamestnanosti. „Po zohľadnení týchto rozdielov je miera poberania podpory v nezamestnanosti podobná pre obe skupiny a často dokonca nižšia pre migrantov,“ dodáva Martin Guzi.

Martin Kahanec ďalej zdôrazňuje, že kľúčovým problémom teda nie je zneužívanie sociálneho systému prisťahovalcami,  ale schopnosť európskych krajín prilákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zabezpečiť im plnohodnotný prístup na trh práce, ako aj k sociálnemu systému. „Takáto politika by pomohla zvýšiť inovačný potenciál a dynamiku európskych ekonomík, a tiež by prispela k riešeniu ich demografických problémov,“  uzatvára Martin Kahanec.

Štúdia zahŕňa okrem tzv. starých členských krajín aj Českú republiku, Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Švajčiarsko Švajčiarsko je síce členom EFTA, v referende ale odmietlo participovať na Európskom hospodárskom priestore a jeho vzťahy s EÚ tak riadia bilaterálne sektorové dohody. viac na www.EuropskaUnia.sk »  Údaje použité v štúdii sú z OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk » Európskeho štatistického úradu a ďalších inštitúcií. Autormi štúdie sú Corrado Giulietti, Martin Guzi, Martin Kahanec a Klaus F. Zimmermann.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciách, o organizácii práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicite a migrácii, a o ich úlohách v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti.

Viac informácií na www.celsi.sk