Osemdesiat dní pred voľbami prezidenta vo Francúzsku sa zišla v poradí štrnásta francúzsko-nemecká ministerská rada. Pôvodne mala potvrdiť francúzsko-nemecké vodcovstvo v EÚ. Výsledky sú však iné vzhľadom na to, že všetky oči sa v súčasnosti upriamujú na Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Atény opakovane zlyhali v snahe dohodnúť sa so súkromnými a verejnými veriteľmi na podmienkach druhého záchranného balíka. Bez pomoci krajinu čaká neriadený bankrot už v marci. Merkelová a Sarkozy teda apelujú, aby si plnila svoje povinnosti. Nemecká kancelárka však upozornila, že Aténam pomaly dochádza čas. Francúzsky prezident zdôraznil, že grécky problém treba už raz a navždy vyriešiť.

Francúzsko-nemecké duo však zároveň predstavilo plán, ktorý má uistiť gréckych veriteľov. Atény by museli financovať blokovaný účet, ktorý by slúžil ako kolaterál pre investorov. Ak by Grécko nebolo schopné splatiť svoje dlhy, takýto fond by veriteľov čiastočne odškodnil.

Detailný návrh však nezverejnili. Prezident Sarkozy navrhol, aby sa úroky z gréckych dlhopisov vkladali na podmienený účet. Merkelová dodala, že cezeň by sa vyplácali investori.

Podľa nemeckej tlače ide o významnú správu. Včerajší Süddeutsche Zeitung napísal, že Grécko by sa malo vzdať svojej fiškálnej suverenity. Vo Francúzsku si médiá túto správu takmer nevšimli. Nemecká vláda však bližšie informácie o návrhu poskytnúť nechcela. Potvrdila však, že cieľom je posilniť fiškálny dohľad nad Gréckom.

Komplikované vyjednávania

Atény stále nemajú uzavreté jednotlivé body druhého záchranného balíka. Bez splnených podmienok medzinárodní veritelia odmietajú uvoľniť kľúčovú tranžu zo 130-miliardovej pomoci, ktorú schválil v októbri.

Gréckej vláde sa stále nepodarilo dohodnúť so súkromnými investormi na odpustení časti dlhu. Na druhej strane nedokáže presvedčiť ani verejných veriteľov, najmä európskych partnerov, o svojej schopnosti implementovať požadované reformy. Ide napríklad o zníženie minimálnej mzdy.

Vláda sa včera čiastočne rozhýbala a ohlásila, že prepustí 15 tisíc zamestnancov vo verejnej sfére. V rámci politického spektra však na reformách nepanuje zhoda. Francúzsky prezident však zdôraznil, že je nepredstaviteľné, že by vyjednávania zlyhali.

Nemecká kancelárka dúfa, že Grécko ostane v eurozóne. Sarkozy si je istý úspechom rokovaní.

Fiškálna harmonizácia

Francúzsko-nemecký Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa týkal aj doterajšieho pokroku v oblasti fiškálnej harmonizácie a zelenej knihy o zbližovaní korporátnych daní.

Podľa Sarkozyho by sa francúzska korporátna daň mala adaptovať na nemecký model so širším základom. Tento projekt by podľa kancelárky mohol byť kompletný do 50. výročia podpísania Elyzejskej zmluvy v roku 2013.

Elyzejská zmluva je bilaterálnou dohodou medzi Francúzkom a Nemeckom, ktorú podpísali 22. januára 1963 nemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.

Konkurenčný boj

Novinári prezidenta Sarkozyho požiadali, aby reagoval na slová svojho hlavného rivala opozičného socialistického lídra Françoisa Hollandea, ktorý vyhlásil, že ak ho v máji zvolia, bude sa snažiť o zmenu medzivládnej zmluvy o fiškálnej disciplíne.

Sarkozy uviedol, že táto dohoda, ktorú podpíšu začiatkom marca, je záväzkom štátu a nie politika. Markelová dodala, že ani ona nesúhlasila s rozhodnutím jej predchodcu Gerharda Schrödera začať vyjednávania s Tureckom, no musela ho dodržať.