Grécky premiér Lucas Papademos sa včera márne snažil dosiahnuť zhodu vo svoj koaličnej vláde zloženej zo socialistickej strany PASOK, konzervatívnej strany Nová demokracia a s pravicovým Ľudovým pravoslávnym hnutím LAOS. Podporu pre reformy, ktoré vyžadujú medzinárodní veritelia sa mu však nepodarilo získať ani po piatich hodinách rokovaní.

"Žiadajú od nás ďalšie úsporné opatrenia, ktoré krajina nemôže zvládnuť. Bojujem všetkými prostriedkami, aby som tomu zabránil," uviedol po stretnutí líder koaličnej konzervatívnej strany Nová demokracia, Antonis Samaras.

Papademos vo svojom vyhlásení uviedol, že lídri strán, ktorí sa budú v apríli uchádzať o priazeň nahnevaných voličov, súhlasili s okresaním platov či inými reformami, ktoré by mali znížiť výdavky o 1,5 % HDP.

Avšak podľa hovorcu strany PASOK, pretrvávajú problémy vo viacerých bodoch, ktoré Trojka (EÚ, ECB a MMF) požadujú. Rokovania však trvajú už celé mesiace a veritelia začínajú strácať trpezlivosť a od politických strán žiadajú odpoveď do dnešného obeda. Následne sa balíkom budú koncom týždňa zaoberať ministri financií.

Nevyriešené otázky

Dohoda nie je v otázke reformy pracovného trhu a posilnení gréckych bánk, ktoré utŕžili ťažké straty, pretože vládne dlhopisy majú zlomkovú hodnotu. Práve tieto dva body budú stranícki lídri dnes riešiť.

Odbory však už bijú na poplach a na zajtra avizovali 24-hodinový štrajk proti úsporným opatreniam, ktoré podľa nich okypťujú ekonomiku krajiny.

„Napriek našim obetiam, napriek tomu, že pripustili, že ten politický mix je nesprávny, stále chcú viac úspor,“ povedal pre Reuters Ilias Iliopoulos, líder odborovej organizácie pracujúcich vo verejnom sektore ADEDY, ktorá plánuje utorkový štrajk spolu so skupinou GSEE.

Atény však v marci musia splatiť 14,5-miliardový účet a bez ďalšej tranže pomoci to nedokážu. Grécki predstavitelia sa však sťažujú na neústupnosť Trojky, ktorá pred voľbami trvá na znížení minimálnej mzdy, okresaní bonusov a prepustení zamestnancov vo verejnom sektore.

Nová demokracia a LAOS sú proti ďalšiemu znižovaniu výdavkov, lebo sa obávajú, že ešte viac zhoršia ekonomický stav krajiny. Papademos však tvrdí, že sa im podarí dohodnúť. Rozpočtové škrty za 1,5 % HDP v tomto roku sú vyššie ako Trojka pôvodne požadovala. Návrh pritom musí počítať s ekonomikou v recesii.

(EurActiv/Reuters)