Pozadie

Strana európskych socialistov (SES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva, založenej v roku 1974. Jej členskú základňu tvorí 32 členských strán z 27 krajín EÚ a a Nórska, 4 pridružené strán, a 2 strany so štatútom pozorovateľa. V súčasnosti má v EP 219 poslancov. Na čele parlamentnej skupiny stojí nemecký poslanec Martin Schulz a predsedom strany je Poul Nyrup Rasmussen.

Medzi politické priority SES pre parlamentné obdobie 2004-2009 patrí:

• Podporovať rast Európy, bojovať proti chudobe a vytvárať viac a lepších pracovných miest;
• priblížiť Európsku úniu občanom;
• zvládnuť migráciu a presadzovať sociálnu integráciu;
• budovať bezpečnejší, udržateľný, mierový a spravodlivý svet;
• prehlbovať Európu ako priestor demokracie a rovnosti.

Otázky

Slovenskú delegáciu v Skupine Strany európskych socialistov tvoria poslanci, zvolení do Európskeho parlamentu za stranu Smer-Sociálna demokracia. Šéfkou delegácie je Monika Beňová, ďalší dvaja členovia sú Vladimír Maňka (pôvodne zvolený za stranu SDĽ) a Miloš Koterec.

Pozície

Politická strana našich zástupcov v Skupine SES v EP vznikla zlúčením strán Smer a SDĽ, ku ktorému došlo koncom roka 2004. Do volieb do EP však šli ešte samostatne, každá s vlastným volebným programom.

Volebnými prioritami strany Smer boli:

• Prijatie ústavnej zmluvy, transparentnejšia a efektívnejšia EÚ
• Nasledovanie európskeho modelu sociálnej trhovej ekonomiky
• Ekonomický rast nie na úkor sociálnej spravodlivosti
• Realizácia Lisabonskej stratégie
• Tvorba nových pracovných miest
• Rozvoj infraštruktúry, cestovný ruch, životné prostredie, veda a výskum nových technológií
• Ochrana a podpora domácich výrobcov a obchodníkov proti diskriminačným praktikám nadnárodných obchodných reťazcov
• „Sociálna Európa“
• EÚ ako „jeden silný hráč“ v globálnej súťaži
• Spolupráca a dialóg, diplomatické riešenie sporov a konfliktov
• Intenzívna koordinácia zahraničnej politiky EÚ
• „Prípad Iraku sa nesmie opakovať.“
• Ekonomická dimenzia diplomacie, obchod s nečlenskými štátmi EÚ
• Obhajoba národno-štátnych záujmov, kritika postupu vlády SR v prístupovom procese
• Rozvoj informačných technológií, ich sprístupňovane najširším vrstvám spoločnosti
• Štát spolu s jednotlivcom garantom podmienok pre mladú generáciu
• Podpora investícií do vzdelávania, kritika vládnej politiky v tejto oblasti
• Podpora investíciám do životného prostredia
• Podpora jadrovej energetiky

Hoci volebné priority SDĽ boli podobné, objavilo sa medzi nimi aj niekoľko bodov, ktorým sa strana Smer vo svojom programe nevenuje, napr.:

• Demokratická kontrola Európskej centrálnej banky
• Prehĺbenie fungovania tripartity na úrovni EÚ
• Rovnaké podmienky pre zamestnávanie občanov SR a domácich uchádzačov
• Zabezpečenie rovnakých sociálnych štandardov vo všetkých krajinách EÚ
• Vytvorenie európskeho obranného mechanizmu nezávislého od NATO, pri zachovaní spojenia s Alianciou
• Posilnenie demokracie a ľudských práv vo svete ako jeden z prvoradých cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ
• Posilnenie úlohy OSN pri zabezpečení celosvetového mieru
• Pomoc rozvojovým krajinám v oblasti boja proti chudobe, posilnenia demokracie a boja proti AIDS
• Boj proti diskriminácii a rovnosť príležitostí
• Posilnenie antidiskriminačnej legislatívy, osobitne so zreteľom na znižovanie rozdielov v pracovnom uplatnení žien a mužov
• Prístup k vysokorýchlostnému internetu pre všetky školy a vzdelávacie zariadenia do r. 2006 a do r. 2012 pre všetkých občanov.

Na prelome rokov 2004 a 2005 sa SDĽ zlúčila so stranou Smer, a tak je v súčasnosti Slovensko zastúpené v Socialistickej skupine v Európskom parlamente len stranou Smer-Sociálna demokracia.