Pozadie

Zlepšenie regulačného prostredia je veľmi dôležité pre zvýšenie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti a pre podporu trvale udržateľného rozvoja a lepšej kvality života Európanov. Zlepšenie si vyžaduje spoločné úsilie zo strany Európskeho parlamentu, Rady, Komisie a členských štátov.

Legislatíva zamestnáva podnikateľov vypisovaním rôznych tlačív, namiesto toho, aby sa plne venovali svojmu obchodovaniu. Malé a stredné podniky pritom tvoria 99 percent všetkých firiem a vytvárajú až dve tretiny pracovných miest. Znížiť ich byrokratické bremeno je teda nielen logické, ale aj nevyhnutné. Tento problém sa však netýka rovnako všetkých krajín. Pokiaľ ide o mieru administratívnych výdavkov, Slovensko sa v rámci Únie zaradzuje k tým horším priečkam pomyselného rebríčka. Náklady na administratívu v "krajine pod Tatrami" zhltnú až 4,6 percent hrubého domáceho produktu.

Cieľom Lepšej právnej regulácie je maximalizovať prínosy modernej, racionálnej a efektívnej legislatívy a minimalizovať náklady na ňu, aby sa tak mohla zabezpečiť produktivita. Pokiaľ ide o jej rozsah, táto iniciatíva sa týka tvorby politiky od jej počiatočných návrhov až po vykonávanie a presadzovanie, začínajúc s pozorným uplatňovaním zásady subsidiarity.

Po prvý krát bola "lepšia regulácia" ohlásená vo februári 2005. Hlavné ciele a opatrenia na skvalitnenie právnej regulácie inštitúcií EÚ sú uvedené v dvoch dokumentoch: v Akčnom pláne Komisie o lepšej právnej regulácii, ako bol v marci 2005 upravený a v Medziinštitucionálnej dohode (IIA) o kvalitnejšej legislatíve podpísanej Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v decembri 2003. V roku 2005 naďalej rástol záujem o zlepšenie kvality právnej regulácie. V rámci rozličných fór boli zahájené rôzne iniciatívy odrážajúce dôležitosť pripisovanú tejto otázke.

V novembri 2006 prijala Komisia oznámenie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii s cieľom analyzovať pokrok a zmapovať hlavné úlohy, ktoré nás čakajú v budúcnosti.

Otázky

V rokoch 2005 až 2008 sa má podľa návrhu Komisie zrušiť, pretriediť, prepracovať alebo pozmeniť až 222 legislatívnych noriem a rovnaký osud by mal stihnúť 1400 ďalších, ktoré s nimi súvisia. Ako prvé sa na rad dostali silne regulované sektory, akými sú automobilový priemysel, odpad alebo stavebníctvo. Po nich sa má pozornosť zamerať na potravinárstvo, kozmetický priemysel, farmaceutickú oblasť, či poskytovanie služieb.
 
Revízia návrhu Komisie z novembra 2006 ďalej požaduje, aby Únia spoločne s členskými štátmi do roku 2012 znížila množstvo administratívnych formalít pre jednotlivé podniky až o štvrtinu. To by zabezpečilo 150 miliardový nárast investícii do vzniku nových pracovných miest a prispelo by k rastu HDP Únie o pol druha percenta.

Komisia má v zásade niekoľko nástrojov na to, aby sa uistila, že regulácia je použitá len vtedy keď je to naozaj potrebné, a že záťaž s ňou spojená je proporčná k cieľu, ktorý regulácia sleduje:

1. stiahnutie alebo modifikácia existujúcej legislatívy, ktorá ešte len čaká na prerokovanie
2. opatrenia na zjednodušenie existujúcej legislatívy
3. lepšia kvalita nových návrhov Komisie, systematické používanie hodnotenia dopadov a verejnej konzulácií pri vytváraní návrhov nových politík.
4. monitorovanie a redukcia administratívneho zaťaženia cez online dotazník CUT25%

Keďže administratívne zaťaženie je spôsobené tak európskou, ako aj vnútroštátnou legislatívou, Komisia navrhla, aby sa kvalitnejšia právna regulácia stala súčasťou vnútroštátnych „lisabonských“ programov a doporučila, aby členské štáty podali správu o ich súčasných aktivitách a opatreniach, ktoré zamýšľajú uskutočniť.Komisia prišla aj s návrhom, aby sa určil spoločný cieľ zníženia administratívnej záťaže o 25 % do roku 2012. Členské štáty by medzičasom mali vykonať podobné kroky na národnej úrovni do roku 2008.

Parlament zdôraznil, niektoré z kľúčových prvkov celého procesu Lepšej právnej regulácie:

• zriadenie rady pre hodnotenie vplyvu: je nevyhnutné, aby tento orgán, ktorý bude poskytovať poradenstvo a podporu pri vytváraní kultúry vysoko kvalitných hodnotení vplyvu vnútri Komisie, pôsobil nezávisle od oddelení vytvárajúcich politiku. To však neznamená, že hodnotenia vplyvu musia bezpodmienečne vykonávať externí odborníci, ktorí nepôsobia v inštitúciách EÚ. Je tiež potrebné, aby rada pre hodnotenie vplyvu pomohla vypracovať spoločnú metodiku pre všetky hodnotenia vplyvu;
• hodnotenie vplyvu iniciatív v rámci tretieho piliera: namiesto toho, aby sa iba očakávalo, že členské štáty poskytnú hodnotenia vplyvu svojich iniciatív v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach sa mala jasne stanoviť povinnosť ich predkladania
• zrozumiteľnosť a jasnosť jazyka: pri predkladaní legislatívnych návrhov sa musí Komisia vyhýbať používaniu nejasných a nadbytičných výrazov a podľa možnosti používať jednoduchý a zrozumiteľný jazyk pri zachovaní terminologickej presnosti a právnej istoty; treba zrušiť najmä  nadmerné používanie nezrozumiteľných skratiek a uvádzanie príliš veľkého počtu nepotrebných odôvodnení;
• úloha Európskeho parlamentu: lepšia právna regulácia musí vždy znamenať plnú účasť Európskeho parlamentu tak na medziinštitucionálnej rozprave, ako aj v úlohe spoluzákonodarcu pri prijímaní legislatívy, ktorá podlieha tomuto postupu;
• úloha Komisie: monitorovanie uplatňovania práva EÚ členskými štátmi: Komisia by mala povinne vyžadovať a nie iba požiadať členské štáty o dobrovoľné predloženie tzv. korelačných tabuliek s cieľom ľahšie kontrolovať proces preberania smerníc v každom jednotlivom členskom štáte; Komisia by na tento účel mohla požiadať členské štáty o prijatie spoločnej referenčnej metodiky;
• vývoj komitológie: nové predpisy o komitológii, ktoré posilňujú kontrolu Európskeho parlamentu a Rady nad vykonávacími právomocami Komisie, sú tiež  spôsobom zjednodušenia legislatívy Spoločenstva. Umožňujú preniesť rozsiahle regulačné právomoci týkajúce sa nepodstatných a technických podrobností na Komisiu, pričom Európsky parlament a Rada môžu sústrediť svoju legislatívnu činnosť na podstatnejšie ustanovenia.

O stanovisko k téme bol požiadaný aj Výbor pre regionálny rozvoj. Z pohľadu regiónov má správa taktiež veľký význam, nakoľko zdôrazňuje, že legislatívny proces v EÚ by sa mal uskutočňovať za aktívnej účasti subjektov na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. 

Poslanec Mikolášik úspešne navrhol niekoľko pozmeňujúcich návrhov, v ktorých zdôrazňuje:

• aby najmä regióny s legislatívnymi právomocami boli aktívne zapojené do procesu prípravy, implementácie a správnej a včasnej transpozície legislatívy EÚ do vnútroštátnych právnych poriadkov;
• potrebu vytvorenia a rozvíjanie úzkeho partnerstva medzi európskymi inštitúciami, národnými, regionálnymi a lokálnymi autoritami s cieľom zefektívniť ich spoluprácu a prispieť tak k lepšej a rýchlejšej transpozícii európskych smerníc;
• vyzýva Európsku komisiu aby v legislatívnych návrhoch, ktoré predkladá parlamentu používala zrozumiteľnejší a jasnejší jazyk a aby lepšie informovala o transpozícii a o postihoch v prípade jej zlej alebo neskorej realizácie.

Pozície

Podpredseda Verheugen, zodpovedný za podnikanie a priemysel, povedal: „Obchodníci by mal byť mať priestor, aby venovali čas produkcii a inováciám a nie vypĺňaním byrokratických formulárov a písaním správ. Navrhli sme bezprecedentnú kampaň proti byrokracii a vyzývame členské štáty aby podnikli podobné kroky na národnej úrovni.“

Predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso: „Prvá revízia našej iniciatívy lepšej regulácie ukazuje, že v Komisii sa objavuje nova politická kultúra. Budeme pokračovať v tvorení legislatívy, tak aby sme na európskej úrovni vytvárali pridanú hodnotu. Našim cieľom je vysoká kvalita európskeho regulačného prostredia, ktorá zodpovedá požiadavkam občanov a zároveň nezaťažuje zbytočne obchod."

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podporuje rýchlejšie prijatie nárhov na zjednodušenie, ktoré dosiaľ neboli schválené, ale považuje za potrebné posudzovať jednotlivo, či návrh nemá širšie dôsledky, pretože v takom prípade bude potrebné viac času. Domnieva sa, že výsledkom by mali byť rozumnejšie a účinnejšie právne predpisy, viac orientované na použíateľa, ktoré znížia nepotrebnú záťaž malých a stredných podnikateľov bez zníženia noriem súčasnej legislatívy žiada Komisiu, aby pri svojej ďalšej práci v rámci lepšej právnej regulácie zohľadnila výsledky štúdie „Zjednodušenie environmentálnej politiky EÚ“.

Dánsko a Holandsko, ktoré už spustili abiciózne schémy pre zjednodušenie regulácie obchodu, sú znepokojené pomalým tempom reformy byrokracie v EÚ. "Plánom Komisie bolo zjednodušiť tento rok 54 aktov, reálne ich bolo len päť. To je alarmujúce", uviedli dánski ministri financí a obchodu v spoločnom liste.

Nemecká kancelárka Angela Merkel oznámila, že zaradí úsilie o lepšiu právnu reguláciu medzi priority nemeckého predsedníctva.

UNICE, Konfederácia európskeho obchodu (Confederation of European Business), uvítala záväzok Komisiezjednosušiť a vylepšiť regulačné prostredie  Európe, no zároveň upozornila: "Proces zjednodušovania je príliš pomaly, aj keby sa podarilo Komisii zvýšiť tempo prijímania návrhov. Takmer všetky návrhy Komisie na zjednosušenie stoja v Rade alebo v Parlamente a existuje riziko, že sa pridajú ďalšie zaťaženia v legislatívnom procese. Prezident UNICE Ernest-Antoine Seilliére dodáva: "Len skutočné výsledky posilnia dôveru v celkovú hodnotu projektu."

Niektorí členovia Európskeho parlamentu vyslovili obavy, tvrdiac, že "deregulácia" neznamená automanticky "lepšia regulácia" a dožadujú sa väčšieho slova v procese sťahovania existujúcich návrhov.

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská upozornila, že s právnymi aktami EÚ pracujú aj bežní občania Únie a na problém nadväznosti  právnych predpisov. "Vzniká tu aj problém súvisiaci s nadvaznosťou týchto právnych predpisov EÚ na ďalšie národné legislatívne akty. Ak si aj občan EÚ daný predpis vyhľadá, častokrát netuší, že s ním podstatne súvisia aj iné, ďalšie legislatívne akty EÚ." Navrhuje preto podrobnejšie sa venovať otázke kodifikácie. Sústrediť sa pri tom treba na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v EP, ktoré nemajú vplyv na podstau, sú často nezmyselné alebo, ktoré rozširujú oblasť pôsobenia zákona a zakladajú tak právnu duplicitu. "Kodifikácia by mala byť postavená na zásadách efektivity, účinnosti, zodpovednosti, transparentnosti a súvislosti." 

Poslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED/EĽS-ED) zdôraznila, že hlasovala za správu o lepšej právnej regulácii v EÚ, pretože počas vykonávania svojho poslaneckého mandátu sa často stretáva so sťažnosťami občanov na to, že niektoré členské štáty  počas transpozície právnych predpisov EÚ na nich ukladajú povinnosti presahujúce požiadavky transpozičnej legislatívy. "Občanov sužuje zbytočná administratívna záťaž, ktorá v nich evokuje odpor voči prijímanej európskej legislatíve", uviedla.                       

Ako ďalej spomenula, prijatá správa obsahuje aj jej pozmeňujúce návrhy a je "veľkou šancou  pristupovať k európskemu zákonodarstvu  z nového uhlu pohľadu".

Európske zákony sú podľa Zity Pleštinskej pripravované pre zjednodušenie života ľudí v Únii a nie proti nim, preto musia  byť písané  "jednoduchým a zrozumiteľný jazykom so zreteľom na kvalitu a nie kvantitu". Efektívna a včasná  informovanosť zainteresovaných strán na všetkých úrovniach o transpozícii právnych predpisov EÚ je  podľa jej slov zárukou  zvýšenia  dôvery občanov v európsky projekt.

Britská poslankyňa zo skupiny socialistov Arlene McCarthy poznamenáva: "Keďže nepotrebné a zlé zákony predstavujú pre podniky ďalšie náklady, často sú to práve spotrebitelia a občania, ktorí doplácajú na nedostatočne pripravené alebo zle implementované zákony. Často potom spotrebiteľ alebo občan kvôli nedostatočnej ponuke, slabej konkurencii a vysokým cenám stráca výhody, ktoré poskytuje vnútorný trh."

Návrh Komisie na lepšiu reguláciu zdvihol vlnu kritiky v radoch enviromentálnych mimovládnych organizácií a odborov. Tvrdia, že ide o produkt pravicového, liberálneho a ekonomického myslenia, ktorý sleduje len záujmy obchodu.

V spoločnom tlačovom vyhlásení Európskej konferderácie odborov, Európskeho enviromnetálneho úradu a Platformy európskych sociálnych MVO sa hovorí: "Európam, jej občania a obchod potrebujú lepšiu reguláciu. Lepšia regulácia však nie je synonymom pre dereguláciu a nevyvážený prístup hliadiaci len na náklady... Komisia a Rada by sa mali vyvarovať kladeniu väčšieho dôrazu na zníženie nákladov pre obchodníkov než na ochranu ľudského zdravia, enviromentálnu a sociálnu ochranu.