Korene dnešnej parlamentnej skupiny EĽS-ED siahajú až do decembra 1925, kedy sa uskutočnil prvý medzinárodný Kongres kresťanských (katolíckych) ľudových strán. Na tomto stretnutí bol založený Medzinárodný sekretariát kresťanských demokratických strán, ktorý existoval až do roku 1939, a združoval politické strany z Belgicka, Nemecka, Talianska, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Rakúska, vtedajšieho Československa, Maďarska, Španielska, Portugalska a Litvy.

Po druhej svetovej vojne bola spolupráca medzi politickými stranami na európskej úrovni obnovená.

Chronológia Skupiny EĽS-ED v Európskom parlamente:

• Iniciatíva švajčiarskych Kresťanských demokratov viedla v roku 1946 k vzniku Nového medzinárodného združenia (NEI).
• 23. júna 1953 bola založená Skupina Kresťanských demokratov ako politická frakcia Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Jej prvým predsedom sa stal taliansky kresťanský demokrat a predseda Spoločného zhromaždenia ESUO Alcide de Gasperi.
• Po podpise Rímskych zmlúv a vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) 25. marca 1957 vzniklo v roku 1958 Európske parlamentné zhromaždenie (od 1962 Európsky parlament) ako kontrolný orgán troch Spoločenstiev. Jeho úlohou malo byť budovanie politickej, geografickej, hospodárskej a vojenskej jednoty v Európe.
• V máji 1965 Nové medzinárodné združenie (NEI) zmenilo svoj názov na Európsku kresťanskodemokratickú úniu (EUCD).
• Po „kríze prázdneho kresla“ v roku 1965 bol prijatý tzv. Luxemburský kompromis, podľa ktorého mali jednotlivé členské štáty právo veta, v prípade, že bol ohrozený ich dôležitý národný záujem. Kresťanskodemokratická skupina toto právo nikdy neakceptovala.
• V roku 1969 sa predsedom Kresťanskodemokratickej skupiny stal nemecký poslanec Hans-August Lücker, ktorý dal skupine pevnejší základ na národných úrovniach prostredníctvom rozšírenia inštitucionálneho a organizačného prepojenia s národnými kresťanskodemokratickými stranami. To bol prvý krok k založeniu Európskej ľudovej strany.
• 27. apríla 1970 došlo (spolu s EUCD) k založeniu Stálej konferencie lídrov kresťanskodemokratických strán a parlamentných frakcií členských štátov a Kancelárie Skupiny Kresťanských demokratov v Európskom parlamente.
• V roku 1972 bol zriadený „Politický výbor“ kresťanskodemokratických strán Európskeho spoločenstva s cieľom zlepšiť koordináciu európskych politík a spoluprácu.
• V roku 1973 sa v Európskom parlamente sformovala nová politická frakcia - Európska konzervatívna skupina, tvorená britskými a dánskymi poslancami. Írski poslanci zo strany Fine Gael sa pripojili ku Kresťanským demokratom.
• 26. január 1976: vznik výboru, zodpovedného za založenie Európskej kresťanskodemokratickej únie pracujúcich (EUCDW), ktorá sa neskôr pripojila k EUCD. Program činnosti EUCDW sa zameral na nasledujúce oblasti: práca a politika zamestnanosti, rodinná politika, zabezpečenie konkurencieschopnosti prostredníctvom obmedzení a dozoru nad činnosťou nadnárodných korporácií, a zlepšenie pracovného prostredia.
• 21. február 1976: prijatie manifestu Európskej kresťanskodemokratickej únie (EUCD) v Paríži
• 29. apríl 1976: založenie Európskej ľudovej strany v Bruseli, zloženej z politických strán siedmich členských krajín Spoločenstva. Jej štatút umožňoval pripojenie ďalších strán s centristickou orientáciou za predpokladu, že boli ochotné prihlásiť sa ku kresťansko-demokratickým hodnotám. To bolo mimoriadne dôležité pre tie krajiny Spoločenstva, v ktorých z historických dôvodov neexistovali žiadne strany, ktoré by bolo možné označiť za kresťansko-demokratické. Zakladajúcimi stranami EĽS sú CDU a CSU/Nemecko, PSC a CVP/Belgicko, CDS/Francúzsko, Fine Gael/Írsko, DC/Taliansko, CSV/Luxembursko, KPV, CHU a ARP/Holandsko. Predsedom EĽS sa stal kresťanskodemokratický premiér Belgicka Leo Tindemans.
• 6.-7. marca 1978 sa v Bruseli konal I. Kongres EĽS, na ktorom bol prijatý politický program strany: „Spoločné úsilie o Európu slobodných občanov“. Politický program sa hlásil k hodnotám kresťanskodemokratických štátnikov ako Robert Schuman, Alcide de Gasperi, a Konrad Adenauer, ktorí položili základy EÚ. Za svoj cieľ strana označila Európsku federáciu.
• 14. marca 1978: Skupina Kresťanských demokratov zmenila svoj názov na „Kresťanskodemokratickú skupinu (Skupinu Európskej ľudovej strany)“.
• 22.-23. február 1979: II. Kongres EĽS v Bruseli: prijatie Volebného manifestu pre 1. priame voľby do Európskeho parlamentu a výzvy všetkým občanom Európy, aby sa konštruktívne zapojili do európskych volieb.
• 7.-10. júna 1979 sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. Zúčastnilo sa na nich 63,8% občanov (111 mil. z celkových 180 mil. občanov). Zakladajúce strany EĽS získali 32,8 milióna hlasov (29,6%), a 107 kresiel v EP. Socialisti a Sociálni demokrati získali 29,5 milióna hlasov (26,6%) a 112 parlamentných mandátov. EĽS získala takmer 3,3 milióna hlasov (2,9%), hoci vo Veľkej Británii a Dánsku nekandidovali žiadni zástupcovia EĽS.
• 17. júla 1979 Skupina zmenila svoj názov na „Skupinu Európskej ľudovej strany (Kresťanskodemokratickú skupinu)"
• 1.-2. september 1980: III. Kongres EĽS v Kolíne nad Rýnom: „Kresťanskí demokrati v 80. rokoch“. Deklarácia: Ochrana mieru a dovŕšenie slobody v Európe. Za predsedu EĽS bol opäť zvolený Leo Tindemans.
• 23. december 1981: k EĽS sa pripojila grécka delegácia strany „Nea Demokratia“, čím sa počet jej členov zvýšil na 117.
• 6.-8. december 1982: IV. Kongres EĽS v Paríži: „Budovanie mieru - zachovanie slobody - zjednotenie Európy“. Prijatie rôznych rezolúcií o hospodárskej sociálnej politike, rozvojovej politike, politike na zachovanie mieru, o inštitucionálnej stratégii EĽS. Za predsedu EĽS bol opäť zvolený Leo Tindemans.
• V roku 1983 sa zlúčil Sekretariát EUCD (dovtedy v Ríme) a Sekretariát EĽS v Bruseli.
• 24. apríl 1984: V. Kongres EĽS v Ríme: prijatie Akčného plánu Skupiny EĽS pre parlamentné obdobie 1984-1989, „Zjednotenie Európy za mier, slobodu, a spravodlivosť“.
• 10.-13. jún 1984: druhé priame voľby do Európskeho parlamentu. Členské strany EĽS získali 110 kresiel. Celková účasť dosiahla 61%.
• 1985: Za predsedu EĽS bol zvolený Piet Bukman (CDA/Hol.), ktorý vo funkcii nahradil Lea Tindemansa, predsedu EĽS od jej založenia.
• 10.-12. apríl 1986: VI. Kongres EĽS v Hágu: „10. výročie EĽS - snaha o Európu ľudí“. Prijatie rezolúcií o životnom prostredí a kvalite života, zamestnanosti a hospodárstve, a deklarácie EĽS o ľudských právach.
• 7.-8. november 1988: VII. Kongres EĽS v Luxemburgu: „EĽS- spoľahlivá a efektívna strana pre ľudí“. Prijatie Akčného programu pre tretie parlamentné obdobie 1989-1998: „Na strane ľudí“.
• 15.-18. jún 1999: tretie priame voľby do EP. Celková voličská účasť dosiahla 58,5%. Členské strany Skupiny EĽS získali 122 kresiel.
• 18. október 1989: Založenie Nadácie pre spoluprácu kresťanských demokratov v Európe (od roku 1994 „Nadácia Roberta Schumanna“).
• 15.-16. november 1990: VIII. Kongres EĽS v Dubline: „Federálna a demokratická ústava pre Európsku úniu“. Deklarácia o ústave EÚ.
• 1.máj 1992: Britskí a dánski konzervatívni europoslanci (spolu s niektorými francúzskymi poslancami za UDF) sa pripojili k EĽS ako pridružení členovia, čím sa počet jej členov zvýšil na 162.
• september 1992: K EĽS sa pripojili 4 francúzski poslanci za UDF, predtým členovia Liberálnej frakcie.
• 11.-13. november 1992: IX. Kongres EĽS v Aténach. Prijatie Základného programu EĽS.
• 8.-10. december 1993: X. Kongres EĽS v Bruseli. Prijatie Akčného plánu Skupiny EĽS pre parlamentné obdobie 1994-1999: „Európa 2000 - jednota v rozmanitosti“.
• 9.-12. jún 1994: štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu. Celková účasť dosiahla 58,9%. Členské strany EĽS získali 125 parlamentných kresiel. Začlenenie podobne zmýšľajúcich poslancov (britských a dánskych Konzervatívcov a francúzskych Liberálov) zvýšilo celkový počet členov EĽS na 157.
• 1.január 1995: Do EÚ vstúpili Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Počet poslancov EP sa zvýšil na 626. Skupina EĽS získala 16 nových členov: 6 z Rakúska, 4 z Fínska a 6 zo Švédska. Do EĽS sa začlenilo 5 strán: Rakúska ľudová strana, švédski Kresťanskí demokrati a strana Moderata Samlingspartiet, fínska Kansallinen Kokoomus a dánska Konzervatívna ľudová strana.
• 6.-7. november 1995: XI. Kongres EĽS v Madride: „EĽS- sila únie“. Prijatie základného dokumentu: „Schopnosť konať - demokracia a transparentnosť, Európska únia na ceste k zjednotenej Európe (návrhy a ciele pre Medzivládnu konferenciu v roku 1996)". Založenie Európskej únie seniorov (ESU).
• 1996: Založenie Asociácie hospodárskych a nezávislých podnikov EĽS.
• 11. november 1996: Portugalská strana PSD sa stáva plnoprávnym členom EĽS, a jej členovia sa pripájajú k Skupine EĽS, ktorá má odteraz 180 členov.
• február 1997: Zakladajúci kongres Mladých EĽS.
• 9.-11. november 1997: XII. Kongres EĽS v Toulouse: „Všetci patríme do jedného sveta“. Prijatie Strategického dokumentu o zamestnanosti, a Rezolúcie o rozšírení EÚ. Vďaka zmene stanov EĽS je konečne možná integrácia členských strán EUCD do EĽS. Strany z nečlenských krajín EÚ, ktoré sú blízko EĽS, môžu byť prijaté ako pridružení členovia bez nutnosti konkrétnych rokovaní o členstve v EÚ s týmito krajinami, stačí jednoduchá žiadosť týchto krajín.
• jún 1998: Poslanci strany Forza Italia sa stávajú členmi Skupiny EĽS.
• 4.-6. február 1999: XIII. Kongres EĽS v Bruseli: Prijatie Akčného programu pre piate parlamentné obdobie 1999-2004: „Na ceste do 21. storočia“. Integrácia EUCD do EĽS.
• 10.-13. január 1999: piate priame voľby do EP. Celková účasť dosiahla 49,4%. Skupina EĽS sa s počtom 233 členov stáva najväčšou politickou skupinou v EP.
• júl 1999: Skupina EĽS zmenila svoj názov na „Skupinu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov“. Poslanci Gaullistickej strany RPR sa stávajú pridruženými členmi Skupiny.
• 10.-13. január 2001: XIV. Kongres EĽS v Berlíne, predseda Wilfried Martens: prijatie deklarácie „Únia hodnôt“.
• 9.-10. máj 2001: Študijné dni Skupiny EĽS-ED v gréckom Solúne. Hlavné témy: Budúcnosť Balkánu, Azylová a imigračná politika, Zdravie a ochrana spotrebiteľa.
• 27. jún 2001: EĽS-ED vyzýva na zavedenie Európskeho dňa proti trestu smrti.
• 11. september 2001: teroristické útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagon vo Washingtone.
• 12. september 2001: zvláštne zasadnutie EP. Skupina EĽS-ED odsúdila teroristické útoky na USA, no varovala pred spájaním teroristov s moslimským svetom. Predseda Skupiny EĽS-ED Hans-Gert Poettering vyzýva k užšej medzinárodnej spolupráci pre efektívny boj proti terorizmu.
• 24.-25. september 2001: Študijné dni Skupiny EĽS-ED v belgickom Kortrijku. Rezolúcia „Ponaučenie z krízy“, týkajúce sa terorizmu.
• 14. november 2001: za predsedu Skupiny EĽS-ED bol opäť zvolený Hans-Gert Poettering.
• 6. december 2001: francúzska strana RPR a talianska strana UDEUR sa stali členmi EĽS. Status pridruženia udelený maďarskej MDF.
• 14. december 2001: Summit lídrov EĽS v belgickom Meise. Príprava Laekenského summitu Európskej rady. Prijatie dokumentu „Fungujúca ústava pre Európu."
• 24.-25. jún 2002: Študijné dni Skupiny EĽS-ED v Edinburgu. Hlavné témy: Regionálna vláda v rámci EÚ v kontexte rozšírenia, Jednotný trh finančných služieb, Nové médiá: výzva vzdelávaniu a kultúre v Európe, Podnikanie a Budúcnosť vidieckeho hospodárstva.
• 30. august - 1. september 2002: spustenie nového centristicko-pravicového think-tanku: Letná škola Európskej siete ideí v Oxforde
• 12.-13. november 2002: summit šéfov národných delegácií EĽS-ED v EP, Brusel
• 17. november 2002: založenie francúzskej strany UMP, člena EĽS
• 20. marec 2003: summit EPP v belgickom Meise: prijatie spoločnej pozície k situácii v Iraku
• 9. apríl 2003: hlasovanie na plenárnom zasadnutí EP o hodnotení žiadostí o členstvo v EÚ a odporúčaniach pre budúce členské krajiny
• 16. apríl 2003: podpis prístupových zmlúv na summite Európskej rady v Aténach
• 1.máj 2003: 162 pozorovateľov z budúcich členských krajín začína pracovať v EP
• 5. máj 2003: oficiálny ceremoniál Skupiny EĽS-ED a EĽS na uvítanie 69 nových pozorovateľov z politických strán budúcich členských krajín EÚ
• 26.-27. máj 2003: prvý summit predsedov parlamentných delegácií Skupiny EĽS-ED EÚ-25 v Bruseli
• 19. jún 2003: summit EĽS o rozšírení EÚ v gréckom Chalkidiki. EĽS vyzvala Medzivládnu konferenciu k dokončeniu Ústavnej zmluvy, vychádzajúcej z návrhu Európskeho konventu
• 25.-26. jún 2003: Študijné dni Skupiny EĽS-ED v dánskej Kodani. Hlavná téma: Konvent.
• 1.júl 2003: oslava 50. výročia založenia Skupiny EĽS-ED v Štrasburgu
• 17.-18. september 2003: Študijné dni Skupiny EĽS-ED v Madride. Hlavná téma: predstavenie priorít Skupiny na roky 2004-2009
• 10.-11. november 2003: druhý summit predsedov parlamentných delegácií Skupiny EĽS-ED EÚ-25 v Bruseli.
• 4. december 2003: summit EĽS v Paríži. Zhodnotenie práce Medzivládnej konferencie.
• 4.-5. február 2004: XVI. Kongres EĽS v Bruseli: „EĽS: vaša väčšina v Európe“.
• 10.-13. jún 2004: šieste priame voľby do Európskeho parlamentu. Najväčšie voľby so 450 miliónmi obyvateľov v 25 členských štátoch EÚ. Celková účasť dosiahla 45,5%. Opäť zvíťazila Skupina EĽS-ED a s 278 členmi sa stala najväčšou politickou skupinou v Európskom parlamente. Tiež sa stala jedinou politickou skupinou, združujúcou zástupcov zo všetkých 25 členských krajín a jediná skupina s viac ako 200 členmi.
• 5.-8. jún 2004: Študijné dni Skupiny v Budapešti. Prijatie Deklarácie o voľbách do EP.
• júl 2004: znovuzvolenie Hansa-Gerta Poetteringa za predsedu Skupiny EĽS-ED. Počet podpredsedov sa zvýšil na 9. Poslanci českej SNK-ED sa pripojili k Skupine. Českí ODS, portugalská Ľudová strana a talianski Partito Pensionati sa stali členmi časti Skupiny - Európskych demokratov. Skupina EĽS-ED má 268 členov.
• 23.-24. september 2004: Študijné dni Skupiny v Bruseli. Hlavná téma: Turecko.
• 8. november 2004: tretí summit predsedov parlamentných delegácií Skupiny EĽS-ED EÚ-25 v Bruseli.
• 12. január 2005: historické hlasovanie Európskeho parlamentu o Európskej ústavnej zmluve.