Pozadie

Je už bežné, že národné politické strany, vrátane tých slovenských deklarujú aj svoju „druhú“, európsku identitu a čoraz častejšie sa zmienka o nej dostáva aj do ich národných volebných či iných programov.

Európske politické strany sú typom organizácie politických strán, ktoré v Európe fungujú transnárodne, predovšetkým, ale nie len, na úrovni inštitúcií Európskej únie. EÚ takéto organizácie, ak ich formálne uzná, finančne podporuje.

Formálne sa tento koncept datuje k vstupu Maastrichtskej zmluvy do platnosti (1993). Jej článok 4. hovorí, že politické strany na európskej úrovni sú dôležitým faktorom pre integráciu v rámci Únie. Prispievajú k formovaniu európskeho povedomia a k artikulácii politickej vôle na občanov Únie.

Ich financovanie priamo z európskeho rozpočtu neskôr upravili nasledujúce zmluvy – Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice. Právomoc nad touto oblasťou bola zverená Rade a Európskemu parlamentu v procese spolurozhodovania. Podľa nariadenia z roku 2003  nesmú byť tieto zdroje žiadnym spôsobom použité na financovanie členských národných strán, čo sa pred tým v niektorých prípadoch dialo.  

Otázky

Európske politické strany a skupiny v Európskom parlamente nie sú totožné. Skupiny v EP môžu byť alianciou viac ako jednej európskej politickej strany ale aj jednoducho alianciou národných strán a jednotlivcov.

Špeciálny význam naberajú európskej politické strany pri fungovaní Európskej rady ako najvyššej medzivládnej inštitúcie EÚ (summity hláv štátov a vlád). Častokrát sa pred dôležitými summitmi stretávajú hlavy štátov a vlád z rovnakej politickej rodiny aby najprv medzi sebou dohodli viac či menej spoločnú vyjednávaciu pozíciu. V prípade že majú v danom období v Európe dominanciu, predstavuje to znásobenie rokovacej pozície.

Aktuálne rozloženie:

Európska ľudová strana (European Peoples´ Party)

15 hláv štátov alebo vlád (210 hlasov v rade z 345)

(Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Švédsko, Malta)

Strana európskych socialistov (Party of European Socialists)

5 hláv štátov alebo vlád 65 hlasov v Rade

(Portugalsko, Španielsko, Grécko, Rakúsko, Slovinsko)

Európska liberálno-demokratická a reformná strana (European Liberal Democratic and Reform Party)

4 hlavy štátov a vlád a 25 hlasov v Rade

(Írsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko)

Aliancia Európskych konzervatívcov a reformistov (Alliance of European Conservatives and Reformists Party), funguje iba ako skupina v EP. 

2 šéfovia vlád, 41 hlasov v Rade

(Veľká Británia, Česká republika)

Strana Európskej ľavice (Party of European Left)

1 hlava štátu, 4 hlasy v Rade

(Cyprus)

Naposledy boli aj na báze dohôd lídrov pochádzajúcich z rovnakej strany obsadzované nové vrcholové posty, ktoré vytvorila Lisabonská zmluva: Stály predseda Európskej rady a Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Premiéri pochádzajúci zo Strany európskych socialistov, ktorých bolo v tom čase 9, vrátane bývalého slovenského premiéra Roberta Fica, sa pred summitom na pôde rakúskeho veľvyslanectva pri EÚ dohodli, že za to, že sa Gordon Brown (vtedajší britský premiér) vzdá myšlienky mať na post predsedu rady Tonyho Blaira, ostatní podporia britskú kandidátku na post šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovú. Súčasťou širšej dohody vtedy bolo, že pravicová EPP dostane post predsedu Rady, ktorým sa stal belgický kresťansko-demokratický politik Herman Van Rompuy.

Zdroj legitimity EÚ? 

Niektorí kritici toľko spomínaného demokratického deficitu Európskej únie tvrdia, že by jedným z jeho riešení mohlo byť posilnenie európskeho straníckeho systému založeného na skutočných transeurópskych politických subjektoch.

Vo voľbách by nemalo ísť o individuálne kandidátky členských strán európskej strany ale o jednu spoločnú kandidátku, z ktorej by vybrali voliči v celej Európe. Zatiaľ sa v rovine návrhu v tých najodvážnejších verziách ako reformovať európske voľby hovorí, že by to mala byť aspoň časť volených poslancov, ktorí budú vyberaní týmto spôsobom. To by samozrejme vyžadovalo, aby sa voľby rozhodovali na európskych témach, čo sa zatiaľ takmer vôbec nedeje.

Prvou lastovičkou, pri budovaní skutočnej európske strany, ktorá ale veľmi rýchlo dolietala, bola Libertas, ktorú založil írsky podnikateľ Declan Ganley. Ten stal známy hlavne tým, že zaplatil kampaň pred prvým írskym referendom o Lisabonskej zmluve, v ktorom ju Íri odmietli.

Silnejšie transeurópske strany by znamenali oveľa vyššiu kohéziu v Európskom parlamente, a ich hlasovanie by malo byť oveľa viac motivované príslušnosťou k nim, než príslušnosťou národnou. Analýza hlasovania EP z posledného obdobia však ukazujú, že sa tento trend značne posilňuje aj v súvislosti s rastúcimi právomocami jedinej volenej inštitúcie EÚ. Zástancovia takéhoto vývoja ale tvrdia, že by to na druhej strane by to ale malo oslabiť vytváranie tzv. veľkých koalícií, čo sa dnes bežne deje nie len v otázkach, kedy si Parlament ako inštitúcia presadzuje vlastné ciele ale aj v niektorých sektorálnych politikách.

Na báze politických strán sa dnes v Európe rozhodujú kľúčové veci. Boli to práve politické strany, ktoré urobili zo samozrejmého znovu menovanie José Mauela Barrosa na druhé volebné obdobie dramatický politický súboj medzi jednotlivými frakciami

Skupiny v Európskom parlamente

Najpočetnejšia politická skupina je v tomto volebnom období zložená iba z europoslancov zvolených z niektorú z členských strán Európskej ľudovej strany – Skupina EĽS (EPP) v Európskom parlamente. V nej pôsobia slovenskí europoslanci za SMK (Edit Bauer, Alajos Mészáros), KDH (Anna Záborská, Miroslav Mikolášik) a SDKÚ-DS (Eduard Kukan, Peter Šťastný).

V minulom volebnom období skupiny niesla názov EPP-ED, Skupina Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov. Po odchode britských konzervatívcov a českej ODS, zostalo už len EPP.

(Kresiel: 265, predseda: Jospeh Daul)

Druhou najpočetnejšou je Skupina Progresívnej Aliancie Socialistov a Demokratov (Progressive Alliance of Socialists and Democrats Group in the EP, S&D). Do nej patria europoslanci zvolení buď za členskú stranu Strany Európskych socialistov alebo za Taliansku Partido Democratico, ktorá odišla od európskych liberálov (ALDE). Preto Skupina Strany Európskych socialistov zmenila na začiatku súčasnej legislatúry názov na Skupinu Progresívnej aliancie Socialistov a Demokratov.

V skupine S&D pôsobí päť europoslancov za stranu Smer-SD.

(Kresiel: 184, predseda: Martin Schulz)

Treťou skupinou v počte kresiel je Aliancia Liberálov a Demokratov pre Európu. Tá v princípe zlučuje dve európskej politické strany ELDR (Európsku liberálno-demorkatickú a reformnú stranu) a Európskou demokratickou stranou (European Democratic Party, EDP), kam sa na sklonku minulého volebného obdobia zo Slovenska zaradila ĽS-HZDS so svojím jediným europoslancom Sergejom Kozlíkom.

(Kresiel: 84, predseda: Guy Verhofstadt)

Na štvrtom mieste je skupina Zelení/Európska slobodná aliancia (Greens/European Free Alliance). Tá je zloženeá z európskej politickej strany Zelených a „zástupcov národov bez štátu“ združených v EFA (poslanci zo Škótska, Walesu, Katalánska a jedna predstaviteľka ruskej menšiny z Lotyšska).

(Kresiel: 55, predsedovia: Daniel Cohn-Bendit, Rebecca Harms)

Skupina Európskych Konzervatívcov a Reformistov je zložená zo národných strán menovite – britská Konzervatívna strana, poľská Právo a Spravodlivosť, česká ODS, Maďarské demokratické fórum, Zoznam Dedecker z Belgicka, holandská Kresťanská únia, Z vlasť a slobodu z Lotyšska, Volebná akcia Poliakov v Litve.

(Kresiel: 54, predseda: Michal Kaminski)

Európska zjednotená ľavica / Nordická zelená ľavica je zoskupenie národných strán ľavicového zamerania, europoslanci sú plní alebo asociovaní členovia. V sebe kombinuje skupinu Európskej zjednotenej ľavice, v ktorej je jadro strán Strany európskej ľavice. Nordická zelená ľavica pozostáva z členov Nordickej zelenej aliancie združujúcej strany zo Švédska a Fínska.

(Kresiel: 35, predseda Lothar Bisky)

Európa slobody a demokracie (Europe of Freedom and Democracy) je skupinou, ktorá poňala národné politické strany predtým združené v skupinách Únia za Európu národov a Nezávislosť/Demokracia. Pod hlavičkou tejto skupiny pôsobí v EP jediný poslanec za Slovenskú národnú stranu Jaroslav Paška.

(Kresiel: 31 predsedovia Nigel Farage, Francesco Speroni)

Ostatní poslanci pôsobia ako nezaradení (28). 

Viac právomocí – viac kohézie politických skupín

Platí, že s rastúcimi právomocami Európskeho parlamentu rastie aj vnútorná kohézia európskych politických strán. Podľa údajov stránky Votewatch.eu bolo až 66,8% legislatívy prijatej koalíciou troch veľkých politických skupín – socialistov (SD), ľudovcov (EPP) a liberálov (ALDE). Trendy, ktoré popisuje štúdia Votewatch, však ukazuje, že čím viac rastú kompetencie EP, tým viac sa rozhoduje podľa príslušnosti k politickej skupine. To je podľa eurooptimistov pozitívny trend, pretože sa diskusia politizuje, čo je zase dobré, lebo je to porovnateľné s národnou úrovňou.

Hoci sú euroľudovci (skupina Európskej ľudovej strany) najpočetnejšou frakciou v EP a dokonca s väčším relatívnym podielom poslancov ako v minulom legislatívnom období, ocitli sa za prvý pôsobenia rok nového Parlamentu (legislatúra 2009-2014) na strane „víťazov“ hlasovaní menej často ako v minulosti. Analýzu hlasovaní Európskeho parlamentu počas uplynulého roka na základe údajov, ktoré agreguje stránka VoteWatch.eu vypracoval profesor London School of Economic (LSE) Simon Hix. Ide o prvú výročnú správu v tomto legislatívnom období.

Koľkokrát je politická skupina EP skupina na „víťaznej strane“ je percentuálne vyjadrenie počtu prípadov hlasovaní, kedy hlasuje rovnako ako je konečný výsledok hlasovania. Analyzovalo sa 792 hlasovaní podľa mena (tzv. roll-call votes). V tomto ukazovateli porazila ľudovcov liberálna frakcia ALDE. 

Napriek tomu majú ale ľudovci stopercentnú úspešnosť pokiaľ ide o hlasovanie o ekonomických otázkach. Socialisti vyhrávajú hlasovania v tejto oblasti len približne každý druhýkrát. Ľudovcom sa zase až tak nedarí s hlasovaním v oblasti rozpočtu (doméne socialistov) a hlavne pri témach občianskych slobôd, ktorá je zase bojiskom liberálov.

Aj podľa tejto analýzy platí, že podobne ako v minulom volebnom období europoslanci volia v drvivej väčšine prípadov po straníckej linke, teda nie podľa národnej príslušnosti. Politické skupiny v Európskom parlamente vykazujú zároveň celkovo vyšší podiel súdržnosti v porovnaní predchádzajúcemu obdobiu.

Oproti minulosti sa príliš nezmenila frekvencia hlasovaní, v ktorých dve najväčšie skupiny EPP a socialisti (S&D) hlasujú spolu - až 70 % prípadov. Zmenou naopak je, že ALDE hlasuje častejšie spolu so socialistami ako s EPP v porovnaní s tým ako to bolo pred voľbami.

Stredo-pravá koalícia EPP a ALDE dominuje témam ekonomiky, priemyslu, výskumu a energetiky, rozvoja a medzinárodného obchodu. Stredo-ľavá koalícia SD a ALDE hrá prím v hlasovaní o rozpočte, občianskych slobodách, o životnom prostredí a rodovej rovnosti.

Poľnohospodárstvo, rybolov, ústavné otázky, zahraničná politika, vnútorný trh a kontrola rozpočtu sa zväčša rozhodujú na báze veľkej koalície EPP a SD. Výnimkou vo zvyšujúcej sa kohézii politických skupín v EP je oblasť poľnohospodárskej politiky, kde hlavne Francúzi a Škandinávci volia národne bez ohľadu na postoje svojich frakcií.

U EPP sa zvýšila kohézia citeľne, čo autori správy vysvetľujú odchodom britských konzervatívcov a českej ODS ako aj zvyšujúcou sa konkurenciou zo strany ostatných skupín.

V rámci frakcie Socialistov a demokratov je slovenská delegácia piatich poslancov za stranu SMER-SD spolu s delegáciami z Českej republiky, Rumunska a Nemecka jednou z najlojálnejších s 99 % hlasovaní, ktoré zodpovedali postoju skupiny.

Pozície

Poslanec EP Alajos Mészáros (EĽS, SMK):

„Európske politické strany združujú také politické strany členských štátov, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty. Bez takýchto zoskupení by bolo nepredstaviteľné presadzovať rozdielne názory jednotlivých skupín obyvateľstva - našich voličov v Európskej únii na pôde Európskeho parlamentu. Tieto politické frakcie majú veľký význam aj preto, lebo prispievajú k napĺňaniu európskeho motta : "Zjednotení v rozmanitosti." Napomáha to k integrovaniu plurality názorov v rôznych oblastiach zákonodarného procesu a tvorbe zákonov a pravidiel v zmysle širokého európskeho konsenzu. Je to nesmierne dôležité aj pre Slovensko, pretože naša politická scéna sa vyznačuje neustálou konfrontáciou názorových platforiem. Ich pretavenie do konečnej podoby výsledkov zákonodarného procesu vyžaduje spoluprácu na úrovni tak národných ako aj európskych politických zoskupení.“

Poslankyňa EP Anna Záborská (EĽS, KDH):

„Európske politické strany nie sú stranami v obvyklom zmysle tohto slova, pretože nemajú individuálnych členov. Ide o združenia politických strán z jednotlivých členských štátov na základe rovnakej hodnotovej orientácie. Výraznou mierou sa podieľajú na práci Európskeho parlamentu, pretože poslanci združení na platforme európskych politických strán vytvárajú prirodzené frakcie. Vyvažuje sa tým princíp geografickej a národnej reprezentácie a zároveň nedochádza k roztriešteniu, ktoré by parlament znefunkčnilo. Všetky slovenské politické strany, ktoré majú svojich zástupcov v Európskom parlamente, sú členmi niektorej z európskych strán. Napríklad vo frakcii EPP (Európska ľudová strana - kresťanskí demokrati) sme sa stretli šiesti slovenskí poslanci z troch politických strán. Veľmi to oceňujem, lebo výsledkom je lepšia spolupráca a skutočne priama a otvorená komunikácia, takže zastupujeme našich slovenských voličov efektívnejšie.“

„Som presvedčená, že európske politické strany by nemali ani v budúcnosti priamo vstupovať do volieb v členských štátoch, ponúkať vlastných kandidátov či otvoriť možnosť individuálneho členstva. Takýmto krokom by popreli zmysel svojej existencie a dostali by sa do konfliktu s jednotlivými politickými stranami, ktoré sú dnes ich členmi.“

Poslanec EP Eduar Kukan (EĽS, SDKÚ-DS):

"Význam európskych politických strán vidím v  reprezentovaní spoločných politických hodnôt v širšom európskom kontexte. Tento aspekt je dôležitý predovšetkým vzhľadom na využitie politického potenciálu, ktorý v Európe existuje. Európske politické strany sa totiž stávajú účinnou platformou pre výmenu názorov, skúseností a ideí, ktoré majú celoeurópsky rozmer.  Sú tiež nespochybniteľne významným prvkom demokratizácie Európy, keďže reprezentujú záujmy občanov objavujúce sa naprieč Európskym spoločenstvom.

Reálny potenciál týchto strán je v možnostiach ovplyvniť politické dianie  na Európskej úrovni. Lisabonská zmluva v súčasnosti posunula hranicu vplyvu európskych politických strán o krok ďalej. Už to nie je len Európsky parlament, v ktorom sú tieto strany reprezentovane v rámci frakcií, ale  taktiež  Rada,  ktorej predseda je navrhovaný najsilnejšou Európskou politickou stranou.

Slovensko neexistuje v izolácii, preto pokiaľ chceme byt súčasťou európskeho diania,  mali by mat naše politické subjekty možnosť reprezentovať záujmy svojich voličov  na Európskej aréne. Znamená to mat  vplyv a môcť ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás."

Poslankyňa EP Edit Bauer (EĽS, SMK):

„Európska politická strana je vlastne združením národných strán z jednotlivých členských štátov. Už aj maastrichtská zmluva uznala ich dôležitosť, keďže v jednom článku hovorí: „Politické strany na európskej úrovni sú dôležité ako faktor integrácie v Únii. Prispievajú k tomu, aby bolo vytvárané európske vedomie, a aby bol daný výraz politickej vôli občanov Únie“. 

Ich úloha je najzreteľnejšia práve v Európskom parlamente, kde my europoslanci nesedíme podľa členských štátov, ale podľa príslušnosti k frakciám európskych strán. To má samozrejme aj zmysel, keďže v jednotlivých frakciách sa združujú národné strany s podobným politickým programom. Ako poslankyňa za SMK spolu s kolegami z SDKÚ a KDH sme členmi Frakcie Európskej ľudovej strany a spolu tvoríme slovenskú delegáciu Frakcie EĽS. Keďže EĽS je najsilnejšou frakciou v EP, prípravné rokovania jednotlivých tém sú v rámci frakcie často rozhodujúce, tu je hlavný zmysel existencie európskej strany v EP. Samozrejme je potrebné rokovať aj s ostatnými frakciami, keďže žiadna strana v parlamente nemá väčšinu.

To že sme členmi najväčšej frakcie, je samozrejme veľmi výhodné, keďže napr. aj časy na vystúpenia sa prideľujú podľa veľkosti frakcií. Hlavná výhoda je však v tom, že pri dôležitých rozhodnutiach môžeme na svoju stranu získať celú našu frakciu. Nefunguje to vždy, samozrejme často rozdielne záujmy jednotlivých členských štátov dostanú do hry a vtedy je ťažké zjednotiť aj vlastnú frakciu.“