Pozadie

Pri súčasnom tempe, rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami sa budú možno vyrovnávať ešte ďalších 70 rokov, tvrdí europoslankyňa Edit Bauer EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Jej iniciatívna správa vyzýva Európsku komisiu, aby do konca roka 2009 predložila legislatívny návrh, ktorý by komplexnejšie a efektívnejšie riešil vyrovnávanie platových rozdielov medzi pohlaviami.

Otázky

Ich príčiny sú rôzne a priama diskriminácia žien mužmi je len zlomok prípadov. Navyše tá bola pomerne účinne odstránená antidiskriminačnou legislatívou. Horšie je to s diskrimináciou nepriamou.

Rozdiely majú často hlbší, štrukturálny pôvod. Ženy dominujú v odvetviach, ktoré sú nižšie finančne ohodnotené, hoci častokrát významom pre spoločnosť mimoriadne dôležité – učiteľky, zdravotné sestry a podobne. Okrem priemernej hodinovej mzdy, ktorá je už žien o 15 % nižšia ako u mužov (v súkromnom sektore až o 25 %), sa rozdiely prejavujú aj v pohyblivých zložkách mzdy, napríklad v odmenách. Niektorí si to vyvsetľujú tým, že stále prevláda v spoločnosti hlboko zakorenená predstava muža ako živiteľa rodiny.

Dôsledkom je, že ženy sú ekonomicky menej nezávislé a viac ohrozené chudobou.

Viac ako polovica absolventov vysokých škôl sú ženy. Vzedelaním teda minimálne dobehli mužov. Význanamný moment, kedy sa začnú nožnice otvárať prichádza s prvým dieťaťom. Podmienky na zosúladenie pracovného a rodinného života nie sú vo väčšine prípadov ideálne.

"Štatistiky hovoria o tom, že u mladých ľudí sú rozdiely minimálne a objavia sa až po návrate z prvej materskej dovolenky. V súvislosti s demografickou krízou, ktorej čelí celá Európa, je tento problém vážnym faktorom ekonomickej súťaže a otvára tiež hlboký morálny problém, ktorý nie je možné ignorovať", upozorňuje  Bauer.

Vo svojej správe, ktorá bola schválená presvedčivou väčšinou odporúča Európskej komisii sériu konkrétnych opatrení. Zamestnávatelia by mali byť napríklad povinní vykonávať audit odmien na základe rodového hľadiska, ktorý by mal byť všetkým zamestnancom dostupný. To im umožní efektívnu kontrolu, či na pracovisku nedochádza k diskriminácii v odmeňovaní na základe pohlavia.

Zamestnávateľov, ktorí by si takúto povinnosť voči zamestancom alebo inšpektorátu práce nesplnil, by mali čakať podľa správy sankcie napríklad vo forme pokút a náhrady škody.

Navrhuje sa tiež, aby boli ženám poskytované informácie pri rokovaniach o mzdových podmienkach a pri zaraďovaní do mzdových tried. Správa tiež odporúča monitorovanie kolektívnych zmlúv a platných mzdových stupníc a systémov hodnotenia práce. Do praxe by sa tiež mala zaviesť "rodovo neutrálna" kategorizácia zamestnaní.

Edit Bauer v správe vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli "Európsky deň rovnakej odmeny" v deň, kedy ženy v Európe zarobia v priemere toľko, čo muži za rok.

Pozície

Podľa Anny Záborskej, predsedníčky Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť EP (EPP-ED) je téma platových rozdielov rovnako stará ako Rímska zmluva a za päťdesiat rokov jej existencie sa zmenilo len málo. Otázka rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre ženy a mužov sa však podľa nej s pozoruhodnou pravidelnosťou objavuje hlavne v období volieb.

"Ak Výbor pre práva žien navrhuje sankcie pre podniky, ktoré nerešpektujú základný princíp odmeňovania, namieta sa princípom subsidiarity, akoby tento oprávňoval k nerovnosti v spomínanom odmeňovaní", povedala.

Politiky EÚ by podľa jej slov nemali dopustiť rozdiely medzi zamestnancami, ktorí majú rodinné povinnosti, a bezdetnými zamestnancami.

"Toto je však v prvom rade otázka modelu spoločnosti, ktorý hľadáme". Vyslovila sa za koalíciu s priemyselnými podnikmi. "Kým ich riaditelia nebudú našimi prvými partnermi v nastoľovaní rovnosti v odmeňovaní, naše správy zostanú len na papieri!".

Zita Pleštinská (EPP-ED), členka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť si myslí, že v každom členskom štáte by mali rodičia dostávať podporu na úrovni ich čistého príjmu pred nástupom na materskú dovolenku "minimálne počas jedného roka po narodení dieťaťa a rovnako by sa mali takéto úpravy premietnuť aj do mzdového systému, podľa ktorého sa odpracované roky zohľadňujú pri určovaní odmeny".

Členské štáty EÚ musia podľa nej zvyšovať povedomie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami o existujúcich alebo možných rozdieloch v odmeňovaní na pracovnom trhu EÚ a v predstihu informovať  o  prijatých nevyhnutných  opatreniach, "s cieľom zabezpečiť, že na porušenie zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty budú zamestnávatelia sankcionovaní."