Zatiaľ nie je jasné, či na konci írskej reflexie bude akcia na záchranu zmluvy alebo alebo len zdôvodnenie, prečo Íri hlasovali proti. Lídri európskej 27-čky tak vypočuli žiadosť írskeho premiéra Briana Cowena a posunuli problém na agendu svojho najbližšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční v októbri.

Podľa vyjadrení šéfa Komisie José Manuela Barrosa, Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »dostalo tento čas na to, aby pripravilo pôdu pre nové referendum, nemecká kancelárka a jedna z hlavných strojcov novej zmluvy, Angela Merkel odmietla, že by malo ísť o ďalšie "obdobie reflexie", ako to čo nasledovalo po referendách vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 a vyslovila sa za rýchle rozhodnutie o tom ako ďalej. Spolu s Francúzskom je Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »zástancom druhého referenda.

Dôvod na opatrný optimizmus dáva úspešná a ukončená ratifikácia zmluvy vo Veľkej Británii, kde horná komora parlamentu (Snemovňa lordov) včera odlasovala dokument. Gordon Brown, britský premiér si tak na summite v Bruseli vyslúžil prívlastok záchranca zmluvy, pretože to, že sa práve Británia, kde sú euroskeptické hlasy mimoriadne silné rozhodla v ratifiácii napriek írskemu "nie" pokračovať, môže byť dôležitým signálom. Nicolas Sarkozy, ktorý io niekoľko dní preberie rotujúce Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ pochávalil Brownovu "politickú odvahu".

Ukazuje sa však, že väčším problémom ako Írsko sa pre zástancov oživovania zmluvy v konečnom dôsledku môže stať Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Kvôli nesúhlasu ČR sa Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »európskych lídrov nebol schopný v záverečnom komuniké ujednotiť na formulácii, ktorá by vyzývala zvyšných sedem členských krajín k pokračovaniu ratifikačného porcesu.  

Komentár na dokreslenie rozpačitej situácie, v ktorej sa Únia nachádza dal staronový taliansky premiér Silvio Berlusconi. Únia podľa neho za dva roky, ktoré chýbal v premiérskom kresle stratila zo svojho globálneho vplyvu. Dnešní európski lídri sú podľa neho menšie osobnosti v porovnaní s Tonym Blairom, José María Aznarom, Gerhardom Schröderom, Jaquesom Chiracom.   

V stredu sa ohnivá dikusia o tom, kam sa má EÚ po írskom hlasovaní uberať alebo neuberať odohrala aj v Európskom parlamente. Atmosféru dotvárali írski a britskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »oblečení v zelených tričkách s nápisom "Respect Irish Vote" (rešpektujete írske referendum).

Predseda Európskej komisie Barroso plénu pripomenul, že írskym hlasovaním sa nevyriešia problémy Únie, na ktoré mala byť Lisabonská zmluva čiastočným riešením.. 6-ročné úsilie o inštitucionálnu reformu nemôže výjsť nazmar, komentoval situáciu pred poslancami.

Medzi najkontroverznejšie vyjadrenia europoslancov patrilo vyhlásenie Elmara Broka, nemeckého kresťanského demokrata EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk », ktorý vyhlásil, že Írsko potrebuje nové hlasovanie, ktoré rozhodne o jeho zotrvaní v Únii.

Šéf stredopravej skupiny Joseph Daul spochybnil, že Íri chceli svojím hlasovaním naznačiť, aby sa všetci v Európe sústredili len na vlastné krajiny a spoľahli sa na národné štáty pri riešení všetkých problémov, ani že chceli zastaviť rozširovanie Únie. "Ja si to nemyslím", vyhlásil.

Šef socialistov v EP, Martin Schulz, okrem toho, že napadol írskeho komisára McCreevyho a pripísal mu časť viny na výsledku referenda, varoval, že takýmto spôsobom, kedy Únia posledných osem rokov neprestajne niečo ratifikuje, sa môže "uratifikovať k smrti". Odmietol však, že by za všetky neúspechy mali byť vinené európske inštitúcie a varoval pred krízov dôvery v národné aj európske inštitúcie, ktorej prejavom je podľa neho aj postoj Írov. Podobne ako Daul aj Schulz si nostalgicky zaspomínal na povojnové obdobie, kedy "malo európske hnutie dušu".

Slovenskí poslanci majú na budúcnosť Lisabonskej zmluvy tiež rozdielne názory. Podľa Vladimíra Maňku PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » si budú musieť Íri "urobiť reflexiu prečo sa to stalo". "Írska vláda podcenila stav názorov v spoločnosti a naozajstnú kampaň začala len týždeň pred referendom".  Slovenský poslanec zdieľa názor šéfa frakcie eurosocialistov, že je veľmi otázne ak "írsky komisár McCreevy nevie o čom je zmluva a povie to do médií". Ako ďalšie dôvody pre ktoré Íri mohli hlasovať nie uvádza rast nezamestnanosti v situácii keď 90 % nových miest obsadzujú imigranti a zastavenie hospodárskeho rastu. Členské štáty podľa Maňku už asi nebudú chcieť robiť "tretie kolo" (po Ústavnej zmluve a Lisaboskej zmluve) a malo by sa pokračovať v ratifikácii, pričom Maňka pripúšťa aj možnosť opakovaného referenda.

Podľa Zity Pleštinskej (EPP-ED) Íri povedali nie Lisabonskej zmluve, pretože mali obavy z rastúcich cien energií, potravín, liberalizácie obchodu, z potratov, zo straty daňovej suverenity a neutrality, zo zvýšenej imigrácie a pod. "Írski voliči, ktorí nepochopili obsah dokumentu zaškrtli nie". Európa podľa nej nemá čas na reflexiu a ratifikačný proces preto musí pokračovať avšak za lepšej informovanosti európskych občanov o obsahu Lisabonskej zmluvy a o jej dôležitosti. "Princíp jednohlasnosti pri schvaľovaní zmlúv pri 27 členských krajinách sa javí ako brzda ďalšej európskej integrácie. V budúcnosti by to mohlo znamenať, že niektoré štáty budú chcieť hlbšiu integráciu a v konečnom dôsledku by mohla vzniknúť Európa dvoch rýchlostí", uvidla Pleštinská.

Naopak Miroslav Mikolášik (EPP-ED) považuje snahy o resuscitovanie Lisabonskej zmluvy za nesprávne rovnako ako vyvýjanie nátlaku na Írsko. Európsku úniu by to podľa neho mohlo v očiach európskych občanov zdiskreditovať. "Keď bola predchádzajúca zmluva odmietnutá Francúzskom a Holandskom, pričom obaja zakladajúci členovia Únie, tak si v EÚ povedali, že je treba niečo nové. Teraz, keď to urobilo malé Írsko tak zrazu pravidlá neplatia?", pýta sa Mikolášik.

Poslankyňa Irena Belohorská (NI) k referendu v Írsku uviedla, že "je za pokračovanie procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, keďže je to prvá zmluva, ktorá rešpektuje všetkých 27 členských krajín EÚ". "Lisabonská zmluva je prvá zmluva novej 27-čky, všetky doterajšie zmluvy a dodatky sú starej 15-ky. Až v tejto zmluve sú už zapracované pripomienky a názory 12 nových členských štátov," povedala počas diskusie v Bratislave.

Informačnou kanceláriou EP na Slovensku