„Pokiaľ nie sú v médiách opomínané alebo neviditeľné, často sú zastúpené  v úlohách, ktoré im tradične pripisuje spoločnosť, zobrazované ako pasívne, menej hodnotné bytosti, matky alebo sexuálne objekty“, uvádza prvá veta správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o boji so sexuálnymi stereotypmi v médiách. Jej autorkou je švajčiarska socialistka Doris Stump.  

Obeťami sexizmu sú podľa správy ženy vtedy, ak sú opisované alebo vnímané ako „slabé, zraniteľné a závislé, uväznené v úlohe matky, manželky alebo sexuálneho objektu“. Prejavom sexizmu je tiež ak „ženy, ktoré uspejú v pracovnom svete sú zobrazované ako karéristky s „maskulínnymi“ vlastnosťami“, uvádza ďalej návrh správy.  

Autorka upozorňuje, že sexistické stereotypy sú často trivializované a tolerované, napriek tomu by mali byť považované za formu diskriminácie.

Formulácie v správe týkajúce sa ženy v úlohe matky pobúrili slovenskú poslankyňu Európskeho parlamentu Annu Záborskú (KDH, Európska ľudová strana), ktorá je členkou Výboru EP pre práva žien a rovnosť pohlaví (v minulom volebnom období bola jeho predsedníčkou). Agende ženských práva sa venuje dlhodobo.

„Byť matkou je poslaním každej ženy, na ktoré môže byť právom hrdá. Zaráža ma, že v oficiálne predloženom dokumente Rady Európy je materstvo vykreslené ako niečo negatívne.“  

 „Takéto vymývanie mozgov v skutočnosti diskriminuje a uráža väčšinu slovenských žien, ktoré sú zároveň matkami. Na Slovensku tvoria viac než polovicu domácností (54,91 %) úplné rodiny, ďalší významný podiel tvoria domácnosti rozvedených a slobodných matiek. Ich práca si zaslúži vysoké ocenenie, a nie takéto znevažovanie.“

Podľa poslankyne treba skôr hovoriť o tom, ako zabezpečiť, aby sa ženy nemuseli rozhodovať medzi kariérou a rodinou.

Správa žiada, okrem iného, podchytiť sexizmus už na školách, kde by žiakov mali pedagógovia oboznamovať s načastejšími stereotypnými a sexistickými zobrazeniami.

„Ako si má dieťa vážiť svoju matku, ak mu v škole budú hovoriť, že materstvo je menej ako kariéra?“ . Záborská vyzvala poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zastupujú Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »v Parlamentnom zhromaždení RE, aby vystúpili proti „takémuto znevažovaniu namierenému aj proti slovenským matkám“.

Médiá a ženy

Správa sa odvoláva na niekoľko štúdií, keď hovorí o tom, že ženy sú v médiách, predovšetkým v spravodajstve, do veľkej miery ignorované. Jedna z nich tvrdí, že na každú ženu, ktorá sa obajví v správach, pripadajú štyria muži. Expertné názory, ktoré v spravodajských reláciách odznejú sú z 83 % mužské názory (Global Media Monitoring Projekt, 2005).

Malé zastúpenie v mediálnom priestore pre ženy vykazujú ale aj krajiny, kde sa na verejnom živote ženy podieľajú vo väčšej miere ako inde, napríklad v Škandinávii.

Ako príklad sexistického prístupu médií uvádza správa skúsenosť Nataše Mičič. Pri správach o jej zvolení za predsedníčku srbského parlamentu v roku 2001 médiá použili jej fotky vo vyzývavých a zmyselných pózach, pričom o nej stále hovorili ako o „srbskej Nicole Kidman“.

Iným problémom podľa tohto vnímania je, že hoci priemerná Francúzska má 1,63 metra, 63 kíl a vek asi 41 rokov, 85,75 % žien zobrazovaných vo francúszkej tlači sú ženy mladé, štíhle a biele. V tlači pre ženy je až 50 % zobrazených žien blondýn, hoci v populácii ich je len 10 %.

Autorka prichádza k záveru, že ženy sú v médiách buď zobrazované nepomerne alebo sú zobrazované karikovaným a sterotypným spôsobom s dôrazom na ich fyzické, „feminínne“, materské alebo sexuálne charaketristiky. „Ženy so svojimi starosťami, názormy, expertízou, konaním, znalosťami a skúsenosťami prakticky v médiách na celom svete chýbaju“, cituje správa odborníčku.

„Je to práve ich neviditeľnosť, ktorá naznačuje, že nie sú dôležité. Toto je možno tá najsubtílnejšia a zároveň najhoršia forma sexistického stereotypu v spravodajstve“.

Správa žiada vytvorenie akejsi príručky odporúčaných postupov pre médiá, ktoré by riešili otázku, ako sa sexistickému a stereotypnému zobrazovaniu žien vyhnúť.