Ako prvý prišiel s informáciou, že Buzek je horúcim kandidátom na post predsedu holandský denník Handelsblatt v apríli minulého roku.

Bývalý poľský premiér bol dnes naozaj zvolený na základe dohody pravice, socialistov a liberálov presvedčivým pomerom hlasov 555 zo 644 platných hlasovacích lístkov. Protikandidátka Eva Britt-Swensson (EUL-NGL) získala 89 hlasov. 69 hlasov bolo neplatných.

Hneď po tom, čo Hans-Gert Pottering ohlásil výsledky tajnej voľby, Buzek prebral Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »Parlamentu. Podporu mu vzápätí vyjadrili aj šéf liberálov Guy Verhofstadt, ktorý povedal: „Veľká proeurópska väčšina v tomto Európskom parlamente stojí za Vami“. Líder socialistov a demokratov (SD) Martin Schulz označil vo svojom príhovore zvolenie Buzeka za „historický moment“. Postavili sa za neho aj zelení, ktorých spolupredsedníčka Rebecca Harms povedela: „Je nám cťou, mať Vás za predsedu“.

Buzek poďakoval odchádzajúcemu predsedovi Hansovi-Gertovi Potteringovi za to že "získal pre Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »uznanie". Podaroval mu sošku svätej Barbary, patrónky baníkov.

Svoj detailný pracovný program chce Jerzy Buzek predstaviť až na septembrovej plenárnej schôdzi, niektoré priority však načrtol už vo vystúpení po ohlásení výsledkov a následnej tlačovej konferencii v Štrasburgu.

Zo svojej pozície chce zdôrazňovať tému ľudských práv a viac priblížiť Európu a Európsky parlament občanom. Plánuje nadviazať na Potteringovu snahu, spraviť prácu EP živšiu a zaujímavejšiu pre novinárov a tým aj pre širšiu verejnosť. „Som otvorený kritike“, povedal Buzek. Skutočná práca a diskusia sa podľa jeho slov deje vo výboroch a v pléne sa už len častokrát dlhomesačná práca sumarizuje. Ak ale bude Parlament schopný navonok prezentovať to, ako prišiel ku konsenzu a otvoriť Konferenciu predsedov politických skupín pre otázky, bude to pre ľudí zaujímavejšie, domnieva sa. „Treba to ľudom vysvetliť“.

Na novinarsku otázku o vzťahoch EÚ a Ruska Buzek odpovedal: "Potrebujeme sa navzájom a to vedie k špecifickosti vzťahu. Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa ale podpísalo pod iné princípy než EÚ, ich demokracia sa líši od demokracie, ktorej veríme my. Musíme si byť vedomí rozdielov, hlavne v oblasti ľudských práv, nemôže sa na to zabúdať". Otázku ľudských práv zdôraznil aj pri odpovedi na otázku čínskej novinárky. Pripomenul, že v deň, kedy sa v Poľsku konali prvé slobodné voľby – 4. júna 1989 – sa odohral masaker na námestí Nebeského pokoja.

Buzek si ako člen skupiny európskych ľudovcov myslí, že rozhodnutie o Barrosovi by malo byť prijaté, čo možno najskôr a to kvôli výzvam, ktorým musí únia čeliť.

„Ak je v Parlamente väčšie zastúpenie euroskeptikov, je to signál, že náš odkaz nebol dosť silný, že to od nás vyžaduje viac snahy, aby sme oslovili ľudí, aby sme im vysvetlili, o čom je integrácia a ako by to vyzeralo bez nej“, odpovedal na otázku, či sa neobáva silnejšieho zastúpenia extrémistických strán.

Odmietol komentovať diskusiu o troch sídlach Európskeho parlamentu s odôvodnením, že je potrebné "dodržiavať zákon" a právo rozhodnúť v tejto vecí má podľa zmlúv výlučne Európska rada. Hoci sa vyslovil za pokračovanie procesu rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu, nekomentoval blokované rokovania Chorvátska, ktoré drží na lade Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nerozvinul ani svoju odpoveď na otázku, či je podľa neho správne, že prístupový proces Srbska stojí na vydaní jediného človeka do Haagu.  

Niektoré hlasy v Poľsku kritizujú, že sa Varšava uspokojila s do veľkej miery symbolickým postom predsedu Európskeho parlamentu a nesiahla po vyššom poste skôr v rámci novej Komisie.

Politikckí analytici zase tvrdia, že lepšou voľbou na parlamentný predsednícky post za Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »by bol býval Jacek Saryusz-Wolski, doterajší šéf výboru pre zahraničné veci. Je vraj známenší, lepší rétor a skutočná "tažká váha" v rámci europarlamentu, zaznieva na jeho chodbách.

Tri skupiny - EPP, SD a ALDE sa popri voľbe predsedníctva dohodli na vytvorení špeciálneho výboru pre boj s hospodárskou krízou. Na jeho čele bude stáť niekto z tábora liberálov a spravodajcom bude zase niekto z skupiny socialistov a demokratov.

Dnes sa bude ešte rozhodovať o 14 podpredsedoch Európskeho parlamentu. Nominovaných bolo 15 poslancov, medzi nimi nie je žiadny zo Slovenska.