Rozpočet Európskeho parlamentu je podľa schválenej správy Rozpočtového výboru nižší, ako ho navrhlo Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »EP, rádovo o milióny eur. Maňka navrhuje zníženia na základe rokovaní so všetkými desiatimi generálnymi riaditeľmi jednotlivých generálnych riaditeľstiev EP.

Rezervy vidí Maňka aj v zmene štruktúry jednotlivých generálnych riaditeľstiev europarlamentu. Očakáva, že nový generálny tajomník EP tieto návrhy predloží  Výboru pre rozpočet najneskôr v septembri.

Maňka vo svojej správe požiadal Predsedníctvo EP, aby do jesene pripravilo dlhodobé stratégie v niektorých oblastiach.  Napríklad v oblasti nehnuteľností to odôvodnil tým, že v minulosti niektoré nákupy, či prenájmy nehnuteľností mohli byť pre EP lacnejšie, keby EP postupoval strategicky, a nie unáhlene. Šetriť by sa malo napríklad aj na nepotrebnom strážení nevyužívaných vchodov do EP.

Vladimír Maňka uviedol, že „neustúpi vo svojej snahe o to, aby EP využíval európske peniaze efektívne.“ „Sú to peniaze obyvateľov celej Európskej únie a ja urobím všetko pre to, aby Európania mohli byť spokojní, že sa tieto zdroje využívajú racionálne,“ povedal.

Naopak šetriť by sa podľa spravodjacu nemalo na viacjazyčnosti v práci Európskeho parlamentu. Aby poslanci pracovali efektívne, musia mať možnosť vykonávať svoje povinnosti vo svojom vlastnom jazyku, myslí si Maňka. Na druhej strane sa podľa neho dá zabrániť plytvaniu peňazí, ak by bolo možné operatívne zmeniť jazyky, do ktorých a z ktorých sa bude tlmočiť, podľa skutočnej a nie plánovanej prítomnosti poslancov na rokovaniach.

O správe sa bude v pléne hlasovať tento týždeň na poslednom plenárnom zasadnutí EP v tomto volebnom období.

Rozpočet Európskeho parlamentu na budúci rok bude musieť zohľadniť zmeny v súvislosti s prípadnou ratifikáciou Lisabonskej zmluvy resp. v súvislosti s možným vstupom Chorvátska do Európskej únie. Parlament chce tiež viac komunikovať a stretávať sa s občanmi.

Poslanci plánujú ponechať voľné zdroje na to, aby si novozvolený Parlament mohol stanoviť vlastné priority po tom, ako po lete začne vykonávať činnosť.