Pozadie

Všetci slovenskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorých názor sa nám podarilo získať (v tomto prípade sú to všetci členovia slovenskej delegácie v Skupine EĽS-ED) , sú bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť presvedčení, že odmietnutie ústavnej zmluvy vo Francúzsku je do veľkej miery dôsledkom nespokojnosti jeho občanov s politikou súčasnej vlády. Nie všetci však majú jasnú predstavu o budúcnosti Európskej ústavnej zmluvy. Zhodli sa na tom, že jej odmietnutie nebude mať fundamentálny dopad na fungovanie Európskej únie, ktoré bude pokračovať tak ako doteraz podľa platnej zmluvy z Nice. Francúzske „nie“ z pochopiteľných dôvodov uvítali europoslanci za KDH, ktorí ústavnú zmluvu nepodporili ani v hlasovaní Európskeho parlamentu.

Pozície

Podľa šéfa slovenskej delegácie v Skupine Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov (EĽS-ED) Petra Šťastného „išlo zo strany francúzskych občanov o jasné a zvučné „nie“ so všetkými dôsledkami. Na význam tohto rozhodnutia si budeme musieť počkať, ale podľa môjho názoru integrácia EÚ bude naďalej pokračovať, hoci rozhodne pomalším tempom." Pri rozhodovaní o ďalšom vývoji EÚ budú mať podľa jeho názoru hlavné slovo členské štáty prostredníctvom Rady EÚ tak , ako im to prislúcha z návrhu o ústavnej zmluve. „Všetci zainteresovaní budú určite robiť analýzy a reflexie. Riešenie sa v každom prípade nájde,“ povedal P. Šťastný.

Europoslanec Milan Gaľa (EĽS-ED/SDKÚ) je toho názoru, že by sme odmietnutie textu Ústavnej zmluvy, s ktorou sa nešťastne spájalo vyjadrenie nedôvery francúzskej vláde, nemali vnímať ako odmietnutie Európskej únie. „Fakt, že Ústavná zmluva Dokumentu, ktorý mal reformovať inštitúcie EÚ, vyšiel na stretnutí Európskej rady v decembri 2000 vo francúzskom Nice. Cieľom Európskej únie bolo začať širšiu a hlbšiu diskusiu o budúcnosti Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nebola schválená, nepochybne zabrzdí, ale neukončí európsky integračný proces. Chcem však zdôrazniť, že je potrebné v rámci demokratických pravidiel prekonať tento náznak spomalenia integrácie. Európska únia totiž potrebuje stabilný a pozitívny vývoj,“ myslí si M. Gaľa.

V nasledujúcich týždňoch budú podľa neho prebiehať intenzívne rokovania predstaviteľov členských štátov a predstaviteľov inštitúcií Európskej únie. Touto otázkou sa bude zaoberať hlavne Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »Európskej rady v dňoch 16-17.júna. „Zároveň budeme očakávať výsledky ratifikácie v ďalších členských krajinách, či už formou referenda, alebo hlasovaním v národných parlamentoch. Ratifikačný proces by sa nemal zastaviť.“ Deväť členských krajín už Ústavnú zmluvu ratifikovalo a ostatné to majú na programe v priebehu tohto a nasledujúceho roka. „Riešenie je načrtnuté v samotnej Ústavnej zmluve. Článok IV-442 hovorí pomerne jasne, že „ak dva roky po podpise zmluvy dopĺňajúcej túto Zmluvu ju štyri pätiny členských krajín ratifikovali a jeden, alebo viac členských krajín sa stretli s problémami v ratifikačnom procese, o veci bude rokovať Európska rada,“ vysvetlil ďalší postup Milan Gaľa.

Zita Pleštinská (EĽS-ED/SDKÚ) cíti v súvislosti s francúzskym „NON“ európskej ústavnej zmluve sklamanie, ale zároveň aj poučenie pre Európu. „Pre občana zo „starej“ Európy sa z Bolkesteinovej smernice o službách vyrobil strašiak z nových krajín. V Európskom parlamente sme spolu s novou Európskou komisiou vymodelovali terminus-technicus, tzv. sociálny dumping, ktorí si francúzski ultrapravicoví extrémisti Le Pen-ovci a európski euroskeptici Villiers-ovci prepožičali v kampani „proti“ európskej ústavnej zmluve ako nástroj na presadenie svojich politických ambícií,“ uviedla Z. Pleštinská. „A občan, ktorý sa rozhodoval v referende, a som presvedčená, že bez dôkladného preštudovania takmer 500 -stránkového dokumentu, uveril, a sklamaný z vnútropolitickej situácie v krajine nesúhlasil, možno aj z neopodstatneného strachu.“

Zita Pleštinská je presvedčená, že ak sa „Európa“ dokáže dohodnúť na finančnej perspektíve 2007 - 2013, nájde sa určite aj východisko z patovej situácie, týkajúcej sa ďalšieho osudu európskej ústavnej zmluvy.

Zástupca SMK v Európskom parlamente Árpád Duka-Zólyomi je napriek očakávanému negatívnemu výsledku francúzskeho referenda prekvapený. „Francúzsko je predsa nielen zakladateľom, ale aj duševným otcom tohto spoločenstva. Paríž je dlhé desaťročia dominantnou krajinou EÚ, a často sa snažil ju sformovať podľa vlastných predstáv. Ja som presvedčený, že výsledok je skôr prejavom protestu francúzskych občanov proti súčasnej vnútornej politiky v krajine. Taktiež môže byť odkazom nespokojnosti finančnej, respektíve rozpočtovej politiky EÚ, kde Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »je čistým prispievateľom, čo sa chápe- pod vplyvom nesprávnej informovanosti- ako nespravodlivá záťaž v porovnaní s novými, menej rozvinutými členskými krajinami.“

„Ako vieme, v Ústavnej Zmluve je zakotvené, že dokument vstúpi do platnosti, len ak ho ratifikujú všetky členské štáty EÚ, ku každej zmene je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Stačí jedno "nie", aby sa zabudlo na materiál, ktorý sa pripravoval tri roky. Je to vážne, najmä politické upozornenie, ktoré rozhodne bude mať vplyv na ďalšie fungovanie tejto spoločnosti, na vzájomnú spoluprácu členských krajín EÚ.“

Podľa A. Duka-Zólyomiho je v prvom rade treba konštatovať, že v určitom slova zmysle „sa Francúzsko stalo nespoľahlivým členom rozšíreného európskeho spoločenstva.“ Ďalej je presvedčený, že záporný výsledok referenda môže ovplyvniť aj priebeh a výsledok ľudového hlasovania v ďalších krajinách. Napriek tomu europoslanec zdieľa názor, že je nevyhnutné pokračovať v ratifikačnom procese. „Napriek vzniknutej komplikovanej a napätej situácii som presvedčený, že nedôjde ku kríze EÚ, alebo jej rozpadnutiu. Nemôžeme predpovedať ústavnú krízu aj preto, lebo EÚ má platné a fungujúce stanovy aj v súčasnosti (ak chceme: je to viacnásobne novelizovaná Rímska dohoda) - tento vyskúšaný mechanizmus sa nemôže rozpadnúť z jednej chvíle na druhú."

Podľa A. Duka-Zólyomiho bude EÚ musieť ďalej fungovať - tak ako doteraz - a bude, „so svojou ťažkopádnou štruktúrou a mechanizmom.“ „Je úlohou Európskej rady, aby urobila závery (predpokladám že ne júnovom summite to bude veľmi dôležitá otázka). Je ťažko predstaviteľné, že by sa ťažko dosiahnuté kompromisné výsledky dlhoročnej práce Konventu zahodili. Ako sa v minulosti sa podarilo zachrániť „zaseknuté“ zmluvy z Maastrichtu a z Nice, aj v tomto prípade dokáže EÚ postupne, po častiach zachrániť a postupne implementovať kľúčové elementy tohto dokumentu do praxe - bez parlamentnej ratifikácie.“

„V demokratickej spoločnosti, ako je EÚ, je zákonitým vývojom, že sa postupne zrodia proti-EÚ sily. Ale zatiaľ sa nachádzajú na periférii politického spektra širokého európskeho spoločenstva. Vývoj a história EÚ dokazuje, že nikto z členských štátov nemá záujem o to, aby Únia rozpadla,“ konštatuje Árpád Duka-Zólyomi.

Jeho stranícka kolegyňa Edit Bauer (EĽS-ED/SMK) je toho názoru, že ratifikácia by mala pokračovať, aby bol jasný postoj Európanov k návrhu ústavy, i keď nie je možné ubrániť sa pocitu, že voliči často nehlasovali o budúcnosti Európy, ale vyjadrovali postoj k vlastným vládam. „Hlavnou témou Francúzov bola sociálna politika, pričom táto spadá v rozhodujúcej miere do kompetencie členských štátov. O ďalšom vývoji je predčasné špekulovať, scenárov sa núka viac. Zrejme nemajú celkom pravdu tí, ktorí hovoria, že sa nič nedeje, platí zmluva z Nice, ale ani tí, ktorá zvestujú rozpad únie. Neúspešná ratifikácia nemôže znamenať koniec jedinečného projektu zjednotenej Európy,“ myslí si europoslankyňa.

„Ústava predpokladá, že v preípade jej odmietnutia rozhodne Rada. Treba zvážiť mnoho súvislostí, dodnes 220 milionov obyvateľov Európy stojí za ústavou. V Španielsku, kde sa konalo referendum, 76,8% hlasovalo za. Po skončení ratifikačného procesu je zodpovednosťou Rady nájsť nové kompromisné riešenie. Predpokladá sa, že kompromis by sa mohol týkať ďalšieho rozšírenia a rozsahu regulácie,” dodala E. Bauer.

Anna Záborská (EĽS-ED/KDH) poukázala na prehlbujúci sa deficit spoločných hodnôt v Únii , ktorý cítia nielen Francúzi. Chýbajúca diskusia elít s občanmi tento pocit podľa nej ešte posilnila. „Inštitúcie a politici by mali konečne pochopiť, že pre budovanie spoločnej Európy je nevyhnutné akceptovať aj kritické názory. Keď sa tak stane, zapíše sa francúzske referendum medzi významné míľniky európskej histórie. A hoci mám pre svoj odmietavý postoj k ústavnej zmluve iné dôvody, než mnohí Francúzi, chcem im v tejto chvíli vyjadriť moju podporu a povedať: „Je suis Française“ - aj ja som Francúzka,“ uviedla predsedníčka parlamentného Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví.

Vzniknutá situácia nie je podľa europoslankyne žiadnym nešťastím, skôr naopak: „Európska únia po neprijatí ústavnej zmluvy neprestane fungovať. Jediným správnym riešením je v tejto chvíli zastavenie procesu ratifikácie ústavnej zmluvy. Návrhy na zopakovanie referenda v tých krajinách, v ktorých občania so zmluvou nesúhlasili, by mohli vyvolať skutočnú a hlbokú krízu dôvery ľudí voči európskemu projektu. To, čo v tejto chvíli Európa potrebuje, je nájsť poctivé odpovede na dve otázky: po prvé, potrebujeme vôbec ústavu? Po druhé, ak áno, na akých hodnotách má byť postavená? A hľadanie odpovedí na tieto dve otázky by už nemalo byť záležitosťou nikým nevolenej a jednostranne uvažujúcej elity, “ uzavrela A. Záborská.

„Rozhodnutie francúzskych voličov skôr odráža ich vnútorné problémy, predovšetkým nespokojnosť s ekonomickou situáciou, ktorá sa prirodzene prejavuje v raste nezamestnanosti a následne negatívne aj v ich nadštandardnom sociálnom zabezpečení. Ich dlhodobé ekonomické problémy, ktoré sú výsledkom stále sa znižujúcej vlastnej konkurencieschopnosti, sa bežným Francúzom javia ako problémy, ktoré spôsobilo rozšírenie EÚ. Tzv. sociálny dumping, daňový dumping, delokalizácia firiem smerom na východ, to sú ich hlavné argumenty (aj keď pochybné), prečo francúzski voliči povedali „nie“ Európskej ústave. Francúzske „nie“ má len veľmi málo spoločné so skutočnou podstatou obsahu Európskej ústavy,“ uviedol poslanec Ján Hudacký (EĽS-ED/KDH).

Ani podľa jeho názoru nie je aj napriek odmietnutiu ústavy vo Francúzsku dôvod na paniku. „EÚ má svoje politické, právne a administratívne štruktúry pre svoje štandardné fungovanie, ukotvené v platných zmluvách, predovšetkým v zmluve z Nice. Súčasný stav, teda bez ratifikovania Európske ústavy, síce pozastaví proces ďalšieho rozširovania EÚ (týka sa to hlavne Chorvátska a Turecka), ale nijako negatívne nemusí ovplyvniť jej ďalší rozvoj.“ J. Hudacký je osobne presvedčený, že proces ratifikácie bude pokračovať. V prípade, že sa k Francúzsku pridá iba zopár malých štátov, bude sa zrejme po ukončení tohto procesu vyvíjať tlak spoločenstva na opakovanie ratifikačného procesu v daných krajinách. „Ak by počet krajín, kde referendum nebude úspešné, bol veľký, bude zrejme nevyhnutné revidovať návrh ústavy a venovať jej omnoho viac času než to bolo doteraz,“ myslí si Ján Hudacký.

„Návrh ústavy nie je vyzretý, je nedostatočne prediskutovaný, a tým aj malo explicitný. Tak dôležitý dokument, pre tak veľké a rozmanité spoločenstvo ľudí si zaslúži dostať oveľa viac rokov prípravy s primeranou diskusiou v jednotlivých členských krajinách a väčším priestorom pre kompromisy,“ dodal J. Hudacký.

Tretí zástupca KDH v Európskom parlamente Miroslav Mikolášik (EĽS-ED) oceňuje odvahu Francúzov podrobiť otázku prípadného ratifikovania ústavnej zmluvy hlasovaniu priamo v referende. „Keďže ústava by zmenila zväzok štátov na superštát, ktorý by diktoval a demokracia by bola oslabená, som spokojný, že tento koncept Francúzi jasne odmietli.“ M. Mikolášik víta odmietnutie ústavy aj v súvislosti s niektorými ustanoveniami Charty základných práv (napr. povolenie klonovania na terapeutické účely).

Z politického hľadiska je podľa neho zaujímavé, že proti hlasovali dve tretiny francúzskych socialistov, hoci na úrovni európskeho parlamentu boli socialisti jednoznačne za. „Teší ma, že občania spočítajú bezzásadový oportunizmus aj Chiracovi, ktorý sa spreneveril svojej pozícii konštruktívnej pravice, ktorá nemala a nemá odvahu urobiť reformy v oblasti daní či sociálneho zabezpečenia. Skutočným víťazom je silnejúci hlas tej časti Francúzov, strana Hnutie za Francúzsko (Mouvement pour la France), ktorí sú za posilnenie členských štátov, za budovanie sebavedomej členskej krajiny, ktorá bude suverénne rozhodovať o svojich otázkach, vrátane kresťanských hodnôt, “uviedol europoslanec.

Koncept spolupráce nie je podľa neho nijako narušený. „Platí predsa Zmluva z Nice, krajiny, tak ako doteraz, majú možnosť konštruktívne kooperovať ako suverénne subjekty, ktoré spolupracujú v mnohých oblastiach už teraz na základe subsidiarity. Počkajme si na hlasovanie v Dánsku, Veľkej Británii, Poľsku a Česku. V týchto krajinách môže voči Bruselu zaznieť vážna výhrada, hoci z iných dôvodov.“

„Verím na spoluprácu a integráciu, avšak na spravodlivých základoch a bez zabúdania na vlastné korene," vyhlásil europoslanec. Čo sa týka ďalšieho vývoja európskej integrácie, prístupy riešenia sa podľa M. Mikolášika budú líšiť, ak sa v ratifikačnom procese negatívne vyjadria okrem Francúzov aj 3-4 ďalšie krajiny. Vstup Bulharska a Rumunska sa podľa jeho názoru udeje bez zbytočného zdržiavania v predpokladanom termíne, a tento proces nie je potrebné spochybňovať.

„Rozhodne je však potrebné nechať ratifikačný proces dobehnúť vo všetkých 25 krajinách. Už len preto, aby sme videli, ako tento nedokonalý a rôznymi ťažkými kompromismi zaťažený text ústavnej zmluvy, vnímaný vo všetkých členských krajinách. Až potom bude možnú v plne nahote vidieť, ako na tom Európa je a na čo skutočne má. Hospodársky a politicky bude spolupráca v EU bez ujmy pokračovať,“ dodal M. Mikolášik.