Ďalšie so série podujatí vo formáte "Fórum občanov" sa konalo 16. apríla na Fakulte verejej správy UPJŠ v Košiciach, ktorá, ako odznelo, má „k problematike EÚ a EP určite najbližšie z celej Univerzity". Témou verejného fóra bolo nové postavenie Európskeho parlamentu a možnosti rozvoja košického regiónu v rámci Európskej únie. 

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Róbert Hajšel označil Fórum občanov" za „špeciálny diskusný formát, na ktorom má široká verejnosť možnosť tlmočiť svoje priania a želania priamo poslancom Európskeho parlamentu."

Europoslankyňa Monika Smolková (Smer, SaD), jediná slovenská zástupkyňa východného Slovenska v EP, rozprávala študentom o rozdieloch v práci medzi európskym a národným parlamentom. Spomenula napríklad prísnu štruktúrovanosť diskusie a vystúpení v pléne EP na rozdiel od dlhých monológov v Národnej rade. Slovenská delegácia europoslancov naviac nie je také rozhádaná ako politické kluby na Slovensku a podľa Smolkovej funguje „ako jedna rodina“.

Na podujatí, ktoré sa časovo prekrývalo so zasadnutím rošíreného predsendníctva klubu Európskej ľudovej strany v EP, ktoré tiež prebihalo 16. v Košiciach, krátko vystúpil aj maltský poslanec Simon Busuttil. Jeho kolega z frakcie, slovenský europoslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) ho označil za „jedného z najlepších komunikátorov v EP“. „Upútal ma podobne ako kedysi Mikuláš Dzurinda, nie každý to dokáže“. 

Európskych ľudovcov Peter Šťastný vyzdvihol ako politickú rodinu, ktorá dodala najväčších lídrov Európskej únie – predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka aj predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya.

Na margo vyjadrenia Moniky Smolkovej o "jednej rodine" Štastný uviedol, že to „nie je také ideálne a aj tam sa argumentuje, no veci sa riešia preventívne“.

Keď sa prítomných poslancov EP z pléna pýtali, či skôr hlasujú podľa krajín alebo podľa príslušnosti k politickej rodine, Simon Busuttil odpovedal, že on hlasuje za občanom a to nie len z jedného štátu. Hlasuje sa podľa neho častokrát o veciach, ktoré ovplyvňujú všetkých, napríklad v otázke ochrany spotrebiteľa sa záujmy občanov v závislosti od toho z ktorej sú krajiny, nelíšia.

Podľa Smolkovej to závisí od konkrétnej otázky, v politických skupinách je snaha o koordináciu, pri hlasovaní však poslanci majú voľnú ruku, vysvetlila.

Na ďalšiu študentskú otázku, čo poslanci doteraz konkrétne urobili v prospech Slovenska, v Košiciach zazneli nasledovné odpovede:

Monika Smolková z pôsobenia v Európskom parlamente vraj čerpá informácie, ktoré “viem potom využiť pre región“. Nie vždy sa len podľa nej dá povedať, že „toto je dobré pre Slovákov a toto je dobré pre Poliakov“.

Primátor Košíc František Knapík sa študentov pýtal, čomu bol v Európe venovaný rok 2009 (inovácie a tvorivosť) alebo čomu bude venovaný rok budúci (dobrovoľníctvo). Nakoľko odpoveď nedostal, konštatoval, že mladí ľudia berú Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »ako súčasť vyspelej Európy a EÚ ako samozrejmosť.

Ovocie spoločnej Európy budú v prvom rade využívať mladí ľudia aj podľa europoslankyne Edit Bauer (SMK, EĽS). Ako konkrétny výsledok svojich krokov a krokov svojich kolegov vidí v tom, že sa podarilo dodržať termín vstupu Slovenska a ďalších krajín do Schengenského priestoru. V čase kedy sa rodilo rozhodnutie situácia nevyzerala dobre, pretože Schengenský informačný systém nebol a vlastne ani dodnes nie je pripravený. Vtedy sa dosiahol kompromis na základe ktorého Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré práve predsedalo EÚ, umožnilo novopristupujúcicm krajinám napojiť sa cez jeho systém na SIS I.

Bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu Zita Pleštinská kritizovala spôsob čerpania európskych fondov na Slovensku: „Je to zlé, je to choré, v porovnaní s tým, ako je to v iných krajinách európskej dvadsaťsedmičky. Celý systém je naštartovaný veľmi zle. Nebola by som prekvapená, keby zo 400 miliárd vyčlenených by 200 išlo na rôzne agentúry a dodávateľské firmy.“ Výnimkou podľa nej nie je ani to, že politické strany tieto prostriedky používajú na predvolebnú kampaň.