Hoci bolo uznesenie z dielne skupín EPP (Európska ľudová strana) a EDF (Európa demokracie a slobody) zatiaľ odložené, v utorok prebehla na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu diskusia o zásade subsidiarity v kontexte rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)o krížoch v talianskych verejných školách.

Diskusiu v pléne odštartoval taliansky poslanec za skupinu EDF, ktorý kvôli rozhodnutiu štrasburského súdu interpeloval Európsku komisiu, konkrétne prítomného komisára pre vnútorné veci Jaquesa Barrota. (Členmi skupiny EDF je okrem slovenskej SNS, aj talianska krajne pravicová strana Liga Severu).

Komisie sa pýtal, či si nemyslí, že toto rozhodnutie porušuje zásadu subsidiarity, či je podľa nej zlučiteľné s rešpektovaním národných identít členských štátov zo strany EÚ a akým spôsobom bude Komisia „výslovne namietať proti uplatniteľnosti takýchto rozhodnutí v budúcom právnom rámci EÚ podľa Lisabonskej zmluvy“.

Lisabonská zmluva totiž výslovne hovorí, že EÚ pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach Rady Európy. Hoci sú jeho signatármi všetky jednotlivé členské krajiny, doteraz nebolo možné namietať porušenie práv vyplývajúcich z Dohovoru zo strany inštitúcií EÚ. Lisabon ale tiež explicitne hovorí, že to nemá rozširovať právomoci Únie.

Eurokomisár pripomenul, že Komisia môže konať len pri uplatňovaní práva Únie. Predpisy o náboženských symboloch vo verejných budovách do toho nespadajú. Barrot tiež zdôraznil, že zásada subsidiarity sa na vykonanie rozsudkov ESĽP nevzťahuje a nemôže hovoriť za Radu Európy alebo súd. 

V rozprave vystúpili ak dvaja slovenský Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »za KDH. Podľa Miroslava Mikolášika má EÚ „plne rešpektovať národnú históriu, kultúru a tradície, a teda rázne odmietnuť penalizovanie členských štátov, ktoré si bránia svoje právo na vlastnú osobitú povahu a charakter vrátane kresťanského dedičstva a kresťanských symbolov.“

Iný názor má holandská europoslankyňa Sophie in´t Vield. „Názov dnešnej diskusie podľa mňa zavádzajúco obsahuje slovo Subsidiarita Politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.viac na www.EuropskaUnia.sk » Subsidiarita, tak ako jej ja rozumiem, znamená robiť rozhodnutia na úrovni čo najbližšie k občanovi. A tou úrovňou je individuálny občan.“ Pripomenula, že oddelenie cirkvi od štátu je súčasťou kodaňských kritérií. „Ak to žiadame od kandidátskych krajín, prečo to nemôžeme žiadať od členských štátov?“

Podľa nej môžu mať politici nanajvýš názor na rozhodnutie súdu, ale to je všetko. Nie je podľa nej dobrý signál, ak dva týždeň po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti, ktorá hovorí o pristúpení k Dohovoru EP spochybňuje uznesením autoritu štrasburského súdu. „To našim občanom nevysvetlíme.“

„Takmer šesťdesiat rokov po založení Európskej únie, ešte diskutujeme o jednom z pilierov európskej integrácie. Diskutujeme o princípe subsidiarity“, povedala slovenská europoslankyňa Anna Záborská. Podľa nej rozhodnutie vyvolalo obavu vo viacerých členských štátoch a informovala, že slovenský parlament minulý týždeň prijal uznesenie, „v ktorom konštatuje, že toto rozhodnutie je v rozpore s kultúrnym dedičstvom a kresťanskou históriou Európy.“

Parlament, v príapde, že rozhodne o prípuistnosti uznenseni sa ním bude zaoberať na najbližšej, januárovej schôdzi.