Pod solidaritou medzi generáciami sa rozumie starostlivosť rodičov o dieťa, detí o rodičov, resp. o kohokoľvek blízkeho, kto starostlivosť potrebuje.

Iniciatívna správa slovenskej poslankyne a predsedníčky výboru pre ženské práva a rovnosť pohlaví Anny Záborskej (EĽS-ED, KDH) nesie názov „O nediskriminácii pohlaví a solidarite medzi generáciami“.

Záborská v nej poukazuje na rozpory v niektorých súbežných európskych politikách. Kým Lisabonská stratégia V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou“.viac na www.EuropskaUnia.sk »počíta so ženami v produktívnom veku najmä ako s pracovníčkami a aktívnymi účastníčkami na trhu práce, na preklenutie nepriaznivého demografického vývoja je zase žena potrebná ako matka.

Nosným odkazom správy je, že zatiaľ čo sa verejné politiky v oblasti rovnosti pohlaví sústredili na umožnenie ženám realizovať sa profesionálne, diskriminovanou ostane žena (alebo muž), ktorá „si slobodne zvolí svoj osobný rast investovaním do formy ľudského potenciálu budúcich generácií, starostlivosti o závislé osoby“.

„Ženy a muži majú právo slobodne si vybrať činnosť, ktorá im vyhovuje a v ktorej sa cítia spokojní. Povinnosťou spoločnosti je zabezpečiť túto slobodnú voľbu a nie diskriminovať činnosť len preto, že táto nezapadá do bežných prípadov formálneho trhu práce,“ hovorí spravodajkyňa Anna Záborská.

Kľúčovým problémom je neuznanie neformálnej práce v ekonomike. „Kto chová ošípané, je produktívnym článkom spoločnosti, kto vychováva ľudí, je článkom neproduktívnym,“ cituje dôvodová správa nemeckého národohospodára z 19. storočia Friedricha Lista. Ako sa v nej ďalej uvádza, "ani na začiatku 21. storčia sa starostlivosť nepovažuje za hospodársky prínosnú činnosť".

Správa vyzýva štatistické inštitúcie členských štátov, aby umožnili začleniť do štatistík hodnotu neviditeľnej práce, rozdelenú podľa pohlavia v oblasti medzigeneračnej solidarity a jej prínos k vnútorštátnemu HDP. Cena takejto práce by napríklad mohla byť vyjadrená, podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Garyho Beckera, „prostredníctvom nákladov, ktoré by vznikli, keby sa ako náhrada za prácu vykonanú rodičmi, nakupovali služby na trhu (opatrovateľka detí, služby upratovania domácnosti atď.)

„Manažéri starajúci sa o ľudské zdroje súhlasne tvrdia, že ľudské schopnosti sú porovnateľné s univerzitnými titulmi,“ povedala v pléne EP Záborská.

Podľa správy je preto potrebné explicitným a pozitívnym spôsobom zhodnotiť vytváranie tohto bohatstva, z ktorého má úžitok celá spoločnosť.

Aby bola starostlivosť o iného človeka spoločensky uznanou, mohlo by sa to diať prostredníctvom "priznania individuálnych práv tejto osobe, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia a dôchodku".  

„Som presvedčená, že správa prináša nové podnety, ako odstrániť viacnásobnú diskrimináciu, s ktorou sa stretávajú ženy a muži, ktorí sa slobodne rozhodnú starať sa o svojich blízkych,“ povedala europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED, SDKÚ-DS). Ako uviedol ďalší slovenský poslanec EP Miroslav Mikolášik (EĽS-ED, KDH), „diskriminácia by mala byť zlom minulosti, nie nástrojom súčasnosti. Musíme uznať, že kruté rozdiely dnes stále existujú po celom svete“.