Európskej únii hrozí, že „spraví krok späť v snahe posilniť svoj hlas na medzinárodnej scéne“, varovali šéf európskych ľudovcov Joseph Daul, líder socialistov Martin Schulz a predseda liberálov Guy Verhofstadt.

Návrh, ktorý je dnes na stole „predstavuje výsledok prípravnej práce, ktorú spravila Rada a stále zástúpenia členských štátov“, uvádajú šéfovia frakcií v spoločnom stanovisku.

„Neodráža záujmy spoločenstva ani neposilňuje skutočnú európsku pridanú hodnotu, ale je skôr návratom k medzivládnemu princípu“, varujú.

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nie je priamo do vytvárania Úradu pre európsku vonkajšiu službu (EEAS) zapojený, jeho súhlas bude ale nevyhnutný na schválenie jeho rozpočtu, čo z neho robí v rokovaniach dôležitého partnera.

„Dnes potrebujeme prístup hodný 21. storočia, ktorý by bol stelesnený vo vonkajšej službe,“ tvrdia poslanci EP.

„Počas 19. a 20. storočia bola zahraničná politika organizovaná vertikálne a exkluzívne – oddeľovala od seba všetky komponenty vonkajšej činnosti. Na ten model by sme mali zabudnúť“, pokračuje vyhlásenie.

Od úplného začiatku Parlament podporoval, aby sa EEAS stal plne súčasťou Európskej komisie, pokiaľ ide o jeho administratívu a rozpočet. Zasadzoval sa, aby spojil existujúce služby v rámci Komisie a Rady, ktoré sa zaoberajú riešením kríz vo svete, rozvojom a ďalšími súvisiacimi politikami.

Avšak návrh, ktorý predložila skupina pod vedením Catherine Ashtonovej predpokladá skôr voľnú koordináciu a konzultácie medzi Komisiou a Radou, ako aj ďalšími orgánmi EÚ.

Ministri zahrančia sa stretnú 26. apríla v Luxemburgu, kde budú diskutovať o Ashtonovej návrhu, prípadne navrhovať zmeny. Parlament ešte v marci odmietol jeho prvú podobu (viac v Pozadí). Ešte pred stretnutím ministrov sa bude o Ashtonovej predstavách diskutovať na úrovni veľvyslancov.

Podľa agentúry AFP sa šéfka zahraničnej politiky vzdala myšlienky silného generálneho tajomníka a zvolila skôr horizontálny systém s viacerými tromi rovnako vysoko postavenými zástupcami, hoci ich povinnosti a zodpovednosti zostávajú nateraz nejasné.

Zjavné je, že väčšie krajiny na ne pretláčajú svojich kandidátov. Z nich najprominentnejší je Pierre Vimont, francúzsky veľvyslanec v Spojených štátoch.

Pri časovom strese je otázne, či je ešte vôbec priestor na nejaké konzultácie s Európskym parlamentom. „Pokiaľ a dokiaľ Rada a Komisia nebudú pripravené začať skutočné konzultácie s Parlamentom, nepohneme sa s touto dôležitou otázkou dopredu. A na to, aby sme to dosiahli je Parlament pripravený plne využiť svoju moc spolurozhodovania“, varovali lídri troch skupín.

Ďalšie kroky

26. apríla 2010: Ministri zahraničia sa stretávali v Luxemburgu

30. apríla 2010: Konečný termín pre prijatie návrhu Catherine Ashtonovej o vytvorení Útvaru reop európsku vonkajšiu službu.