Tento "non-paper" vypracovali europoslaci Jacek Saryusz-Wolski (EPP, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk », György Schöpflin (EPP, Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk », Andrey Kovatchev (EPP, Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk », Eduard Kukan (EPP, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » a Traian Ungureanu (EPP, Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Všetci sú koordinátori skupiny pre oblasť zahraničných vecí alebo lídrami svojich národných delegácií v EP.

Dokument bol zaslaný eurokomisárovi pre rozšírenie Štefanovi Fülemu a Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej ako vklad k ich revízii  Európskej susedskej politiky (ENP).

„Nedávne búrlivé zmeny v oblasti južného susedstva EÚ nám pomohli uvedomiť si, že európske politiky, napriek ich zameraniu na budovanie mieru a bezpečnosti, a podporu prosperity a stability na hraniciach EÚ, nedosiahli svoje ciele a preto potrebujú zásadnú zmenu.

Vítame marcové spoločné stanovisko o „Partnerstve pre demokraciu a zdieľanú prosperitu s krajinami južného Stredomoria“ (COM (2011) 200), ktoré zavádza nový prístup založený v spoločnej vôli rozvíjať spoločné hodnoty.

Postrehli sme tento dokument a pripojenú neoficiálnu správu francúzskeho, gréckeho, španielskeho, cyperského, slovinského a maltézskeho ministra zahraničných vecí o aktivitách Európskej únie voči južnému susedstvu.

Ako ale už povedal predseda Európskej rady, 23. februára, nemôžeme zároveň zabudnúť na rovnako dôležitú súčasť európskej susedskej politiky – Východné partnerstvo. Tento ambiciózny a vizionársky projekt spustený v roku 2009 Pražskou deklaráciou je zameraný na podporu reforiem a chce priviesť našich východných partnerov bližšie k EÚ. Zároveň sa od týchto krajín očakáva, že pristúpia k dôležitým politickým a ekonomickým reformám.

Článok 8 Zmluvy o EÚ predpokladá vznik „špeciálneho vzťahu so susednými krajinami s cieľom vytvoriť oblasť prosperity a dobrých susedských vzťahov, založených na hodnotách Únie“.

Ďalej článok 49 Zmluvy o EÚ hovorí, že „každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty, na ktorých je založená EÚ, ako ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, vláda zákona a rešpektovanie ľudských práv, a je odhodlaný ich presadzovať, môže požiadať o členstvo v Únii“.

Tieto dva články platia len pre krajiny Východného partnerstva, čím získavajú ciele Východného partnerstva unikátny význam. Juh sa bude vyvíjať mimo Únie. V tomto ohľade je Východné partnerstvo dôležité aj preto, lebo to naznačilo východné hranice Európy, čo má význam pre riešenie dilemy o „nikdy nekončiacom rozširovaní EÚ“.

Tieto dva komponenty Európskej susedskej politiky musím pokladať za rovnako dôležité, navzájom sa obohacujúce a synergické. Skúsenosť Únie pri presadzovaní demokratických reforiem v krajinách Východného partnerstva môže zároveň slúžiť ako vzor pre krajiny na juh od EÚ.

V tomto ohľade predstavujú skúsenosti a „know-how“, ktoré získali krajiny strednej a východnej Európy kvalitný politický kapitál, ktorý je možné použiť hlavne v tých oblastiach, ktoré predstavujú problém v reformnom procese vo východnom a južnom susedstve.

Vytváranie kruhu demokratických a prosperujúcich krajín nie je iba naša morálna povinnosť, ale aj vec našej bezpečnosti a ekonomických záujmov. Mali by sme sa starať o každého suseda rovnako, nech už je jeho geografická poloha akákoľvek. Aj juh aj východ potrebujú symetrickú pozornosť a financovanie.

I.                    Symetrický prístup k Juhu a Východu v oblasti finančnej kondicionality

1.       Koncept „Viac za viac“ by mal byť založený na adekvátnej metodológii

Revidovaná susedská politika by sa mala viac zamerať na prístup, ktorý bude flexibilný a „šitý na mieru“ jednotlivým susedským krajinám s dôrazom na ich špecifické politické, sociálne a ekonomické reformné priority. Preto by malo byť prerozdeľovanie zdrojov spojené so zásadou „viac za viac“, ktorá by zaviedla prax vzájomnej angažovanosti medzi zainteresovanými stranami.

Základom pre poskytovanie podpory by mal pre nás byť pokrok v oblasti demokracie ľudských práv a boja s korupciou, zodpovednosti a vlády zákona. Odmeňovať tie krajiny, ktoré postupujú podľa reformného plánu. Avšak nesmieme zabudnúť, že referenčné ukazovatele (benchmark) musia byť prispôsobené špecifickým situáciám krajín južného a východného susedstva, ktoré sú výrazne odlišné.

Navyše, táto nová politika, založená na hodnotách, by mala zahŕňať väčší rešpekt pre občanov susedských krajín a byť oveľa menej tolerantná voči autoritatívnym a kvázi-demokratickým režimom. Viac ako vláda by mala byť naším partnerom spoločnosť.

Cieľom je zmeniť doterajšiu formu z byrokratického prerozdeľovania finančných prostriedkov na kreatívne „živé laboratória“ so spoločnými tematickými skupinami (EÚ + susedské krajiny) zameranými na cieľových aktérov.

Zahŕňalo by to posilnenú spoluprácu, výmenu osvedčených postupov a dialóg medzi verejnými aktérmi a akademikmi, učiteľmi, študentmi, mládežou, médiami, novinármi, politickými stranami, podnikateľmi, obcami, zamestnávateľmi, odbormi, regionálnymi a lokálnymi autoritami, farmármi, ženami, mimovládnymi organizáciami, výskumnými inštitúciami, spotrebiteľskými organizáciami a kultúrnymi inštitúciami z EÚ a susedských krajín.

O každý sektor spoločnosti v našom susedstve by malo byť postarané a mal by byť spojený s príslušným verejným sektorom EÚ. Tým by sme susedskú politiku decentralizovali a previedli jej “ownership“ na spoločenských aktérov. Rozšíril by sa tak rozsah, hĺbka, dynamika a efektivita tejto politiky.

Politickú zmenu dosiahneme iba vtedy, ak zabezpečíme zdieľané „vlastníctvo“ politík EÚ. Preto by sme mali rešpektovať rozhodnutia a zodpovednosť našich partnerov.

2.       Financovanie susedskej politiky v rokoch 2011-2013 by malo byť posilnené ako pre juh tak pre východ a nie na úkor jedného z nich

Je ťažké stotožniť sa s pohľadmi na finančnú asymetriu medzi južnými a východnými susedmi, tak ako ich predstavili Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko v liste a neoficiálnej správe zaslanými Vysokej predstaviteľke/Podpredsedníčka komisie Catherine Ashtonovej 16. februára 2011.

Myslieť si, že medzi južnou a východnou dimenziou susedskej politiky prebieha hra s nulovým súčtom, je fundamentálny omyl. Obidva smery sú podfinancované a podhodnotené rovnako. Preto prostriedky, ktoré boli určené pre Východnú susedskú politiku nemôžu byť za žiadnych okolností presunuté na juh (a to platí aj opačne). Mohlo by to narušiť rozbehnuté reformy a demokratický proces vo východných krajinách. Znamenalo by to, že sme sa k nim otočili chrbtom a opustili ich.

Vyššie spomínaná neoficiálna správa okrem toho pracuje s chybnou porovnávaciu metodikou. Porovnáva krajiny podľa dôležitých štrukturálnych rozdielov a zabúda na fakt, že najväčším prijímateľom podpory (na hlavu) je člen južného susedstva - Palestína Palestínske autonómne samosrávne územia zahŕňajú pásmo Gazy a západný breh Jordánu. EÚ podporuje Palestínsku autonómiu v snahe k vytvoreniu samostatného demokratického štátu.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá dostáva financie z Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI).

Analýza celkových čísiel alokácie zdrojov pod ENPI ukazuje, že nie je možné konštatovať žiadnu asymetriu, ktorá by poukazovala na uprednostňovanie východu, tak ako sa to tvrdí v neoficiálnej správe. Naopak, južní susedia dostávajú na hlavu, na krajinu a na dimenziu 13,9 euro na hlavu za rok v období rokov 2007-2010 v porovnaní s východnými krajinami s 6,9 eura na hlavu za rok v období rokov 2007-2010.

Rovnaký trend môžeme pozorovať aj na roky 2011-2013, kde južné štáty dostávajú z ENPI viac.

V susedskej politike sa zameriavame na záležitosti siahajúce od podpory reforiem cez udržiavanie pokoja až po budovanie štátu v krajinách s rozdielnymi úspechmi pri ceste k demokracií – proces, ktorý si vyžaduje skôr politickú rozvážnosť než kvantifikáciu.

Iba nedeliteľná štruktúra pre európsku susedskú politiku je schopná ponúknuť adekvátnu asistenciu ako pre východných tak pre južných susedov. Tým im umožní dostať sa bližšie k Únii. Preto by sa malo zvážiť zvýšiť prostriedky pre južnú aj východnú dimenziu ENP. Je potrebné symetrické zvýšenie financovania ENP v novom viacročnom finančnom rámci.

II.                  Na mieru šitá ponuka v strategických oblastiach spolupráce

1.       Komplexné zmluvy o voľnom obchode ako súčasť budúcich asociačných dohôd.

Skúsenosti ukazujú, že ekonomická integrácia je významným komponentom pri politických asociáciách. Preto by EÚ mala uznať, že DCFTA sú kľúčovými dohodami, ktorých cieľom je postupná integrácia každej z krajín Východného partnerstva do vnútorného trhu EÚ a vytvorenie zóny voľného obchodu čo by následne viedlo k colnej únii.

Špeciálnu pozornosť by sme mali sústrediť na propagovanie ekonomických vzťahov medzi krajinami východnej Európy. Je potrebné presviedčať tieto krajiny, že z ich vzájomnej ekonomickej spolupráce budú mať benefity všetci a v dlhodobom horizonte prinesie modernizáciu ich ekonomík.

2.       Vyhliadky liberalizácie vízovej politiky

Jeden z najväčších stimulov pre našich východných susedov je vidina liberalizácie vízovej politiky. Preto by EÚ mala urýchlene ponúknuť konkrétne kroky liberalizácie vízovej politiky s finálnym cieľom úplného zrušenia víz pre krajiny východnej Európy za predpokladu, že budú splnené všetky podmienky.

Medzičasom by sme mali zaviesť zjednodušenú procedúru získania víz, znížiť byrokracie a náklady spojené so získaním schengenských víz a uľahčiť tak osobné kontakty.

Treba dbať na to, aby liberalizácia vízovej politiky pre východné krajiny, bude aspoň tak štedrá ako bola ku krajinám, s ktorými zdieľajú hranice. Zabránilo by sa tým situácií, kedy by bolo výhodné udeliť občanom krajín Východného partnerstva zahraničné pasy. To by mohlo destabilizovať krajiny, čo nie je v záujme a bezpečnosti EÚ.

3.       Podpora riešení konfliktov

Pretrvávanie nevyriešených konfliktov (tzv. zamrznutých konfliktov) v krajinách Východného partnerstva predstavuje hlavnú prekážku vo vývoji týchto štátov, a to nie len v oblasti vývoja a stability, ale aj v úspešnom dosiahnutí cieľov stanovených v ENP.

Ak berieme do úvahy komplexnú povahu týchto konfliktov a rôznosť záujmov, EÚ by mohla byť podľa medzinárodného práva garantom budovania mieru a riešenia týchto konfliktov. Preto by Únia mala byť aktívnejšia, priamejšia a strategicky zameraná na riešenie týchto konfliktov, dodržiavajúc pritom zásady nepoužitia sily, rešpektovania teritoriálnej integrity a suverenity.

Existuje päť oblastí, ktoré si vyžadujú kroky zo strany EÚ.

i)                    EÚ by mala predstaviť aktivity na udržiavanie a budovanie mieru v oblastiach kde existuje „zamrznutý konflikt“.

ii)                   Vďaka civilnej monitorovacej misii EÚ v Gruzínsku má EÚ potenciál zohrať konštruktívnu a efektívnu rolu v riešení Rusko-Gruzínskeho konfliktu o Abcházsko a Južné Osetsko. Okrem aktivít monitorovacej misie EÚ v Gruzínsku by mala EÚ ponúknuť priame a silné politické angažovanie sa v rokovaniach a trvať na dodržiavaní medzinárodných záväzkov, ktoré prijalo Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »

iii)                 V prípade Podnesterskej oblasti v Moldavskej republike sa EÚ mala politicky angažovať v rokovaniach a posunúť sa od pozorovateľa na plnohodnotného účastníka vo formáte „5+2“. EÚ by zároveň mala viac trvať na stiahnutí ruských vojsk z Podnesterskej oblasti, tak ako to bolo dohodnuté na sumite OSCE v roku 1999.

iv)                 EÚ by mala aktívne podporovať konštruktívne a mierové riešenia v Náhornom Karabachu, čo je sporné územie medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ by tam v prvom rade mala vyslať pozorovaciu misiu.

v)                  EÚ by mala podporovať integráciu medzi rôznymi etnickými komunitami, ktoré žijú v tej istej krajine, aby sa tak zabránilo potencionálnym územným sporom v budúcnosti.

4.       Naďalej uprednostňovať energetiku a dopravu

Kooperácia v oblasti energetiky je kľúčom k energetickej bezpečnosti a ekonomickému rozvoju rovnako pre Úniu a aj pre jej susedov. Adekvátny dopravný systém je podmienkou na spojenie našich susedov s EÚ v oblasti obchodu a osobnej prepravy.

Európska východná susedská politika by mala podporovať tri osi zahraničnej energetickej politiky EÚ:

i)                    Integrácia energetického trhu a právneho poriadku so svojimi susedmi

EÚ potrebuje súvislý katalóg kratkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít energetickej politiky voči východným susedom. Cieľom je vytvorenie jednotnej právnej oblasti, ktorá bude založená na acquis communautaire týkajúceho sa energetickej politiky EÚ. EÚ zároveň potrebuje rozšíriť svoje Energetické spoločenstvo prostredníctvom ENP, čo by znamenalo prijatie Gruzínska a zvážiť možnosť prijatia Arménska a Azerbajdžanu, prípadne Bieloruska v dlhodobom horizonte.

ii)                   Posilniť partnerstvo s energetickými dodávateľmi a tranzitnými krajinami

EÚ by mala regulovať ekonomické a trhové záležitosti na základe acquis, hlavne zavedením energetickej klauzuly do každej dohody s  krajinami ENP. Takáto klauzula by mala zaručiť, že voči tretím krajinám nenastanú žiadne odchýlky od zásad jednotného trhu. Dohody by taktiež mali obsahovať Mechanizmus včasného varovania, ktorý by sa využíval vo vzťahu s dodávateľmi surovín a tranzitnými krajinami.

EÚ by mala identifikovať aktuálne obchodné a investičné bariéry v oblasti energetiky, a zamerať s na ich eliminovanie prostredníctvom bilaterálnych rokovaní a v rámci WTO.

iii)                 Investovanie do energetiky

EÚ potrebuje investovať do energetickej infraštruktúry a rovnako potrebuje investovať do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektivite (produkcia a doprava) a nových technológii. V rámci tohto cieľa by mala EÚ identifikovať projekty mimo Únie, ktoré slúžia jej záujmom."