Základným a dlhodobým cieľom je, aby bol regióny západného Balkánu stabilný a vojenský konflikt v ňom nemysliteľný, konštatuje na úvod príspevku Eduard Kukan. V druhom rade je to aj zámer rozšíriť na juhovýchodnú Európu oblasť prosperity  a slobody s ohľadom na to, že všetkým krajinám regiónu bola daná perspektíva členstva v EÚ.

Podľa Eduarda Kukana platí, že politika rozširovania je jednou z najúspešnejších politík Únie.  

V príspevku formuluje štyri  predpoklady, identifikuje ich slabé a silné stránky (SWAT analýza).

Poučiť sa z problémov z predchádzajúcich rozšírení Únie, má podľa europoslanca potenciál zvýšiť kvalitu prístupového procesu. Napríklad „slovensko-maďarské“ bilaterálne problémy počas prístupového procesu SR ukázali, že EÚ by mala jasnejšie trvať na princípe, že krajiny musia doriešiť svoje bilaterálne vzťahy pred pristúpením, konštatuje. Podobne je zase na prípade Bulharska a Rumunska vidieť, že je veľmi dôležité, aby krajiny plnili pred pristúpením Prístupové kritériá Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. viac na www.EuropskaUnia.sk »

Na druhej strane treba brať do úvahy špecifiká kandidátskych krajín, zamýšľa sa Kukan. Príležitosťou v tomto smere je využívanie skúseností „nových“ členských štátov, ktorí sa postavia do popredia celého procesu. Rizikom ale zostáva, že krajiny západného Balkánu nebudú na iniciatívy EÚ reagovať tak ako to bolo pri predchádzajúcich vlnách rozšírenia.

Druhou premisou je, že EÚ sa musí mať jasnú víziu procesu rozšírenia ako aj toho, čo by malo po ňom nasledovať a ako by sa mala samotná EÚ konsolidovať. Presná predstava by podľa Kukana predchádzala sklamaniam na oboch stranách a urobila by očakávania ašpirantov realistickejšie. Upozorňuje však, že takáto vízia musí mať podporu všetkých kľúčových aktérov v EÚ, inak nebude dôveryhodná.

No ak bude EÚ vedieť stratégiu dobre komunikovať, umožní jej to angažovať sa strategických iniciatívach v celom širšom regióne. Takáto stratégia však na druhej strane môže padnúť za obeť vnútorným problémom Únie, ako ja napríklad tá so situáciou v Grécku.

Tretím tvrdením, ktoré podrobuje analýze je, že stratégia rozširovania by mala byť založená na politickom a ľudovom konsenze na oboch stranách - v EÚ aj na západnom Balkáne. Posledným je zase to, že európska perspektíva by mala byť založená na kondicionalite, na mieru šitých národných stratégiách, regionálnej spolupráci a na prístupe vychádzajúcom z individuálnych zásluh.

Celý príspevok v anglickom jazyku nájdete na tejto linke