V máji tohto roku vydal Medzinárodný panel pre zdroje, ktorý funguje pri Programe OSN pre životné prostredie (UNEP) správu, podľa ktorej je miera recyklácie kovov v mnohých prípadoch „oveľa nižšia ako ich potenciál pre opätovné použitie“. U menej ako tretiny zo 60 študovaných kovov bola miera recyklácie vyššia než 50 %, zatiaľ čo u 34 prvkov bola pod 1 %.

V prípade separovaného zberu miest a obcí sa kovy triedia do červených kontajnerov, kam je možné vhodiť kovové obaly, konzervy, kovové výrobky a súčiastky, alobal či nápojové plechovky. Kovové obaly a kovy je taktiež možné odniesť do zberní kovov, príp. do zberných dvorov. Po recyklácii sa z nich môže opäť vyrobiť široké spektrum produktov.

Problémom je, že nedostatok recyklácie sa týka aj niektorých veľmi hodnotných high-tech materiálov, po ktorých je dnes veľký dopyt. Uviedol to v rozhovore pre EurActiv spolupredseda panelu pre zdroje UNEP Ernst Ulrich von Weizsäcker.

„Týka sa vzácnych zemín, ale tiež lítia, ktoré potrebujete pre autobatérie, gália, ktoré potrebujete do počítačov a digitálnych kamier, a India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré potrebujete pre počítačové obrazovky,“ vysvetlil.

Nízke zhodnocovanie je podľa UNEP veľmi frustrujúce, keďže na rozdiel od niektorých iných zdrojov, sú kovy „recyklovateľné svojou podstatou“. A kým viac ako polovica železa a ocele, ale tiež platiny, zlata, striebra a iných drahých kovov, sa uplatňuje pri priemyselnej recyklácii, len malý podiel z nich sa recykluje pre elektronické tovary.

Odpoveď von Weizsäckera na otázku o spore medzi Čínou a Európou kvôli vzácnym zeminám bola rázna: „Pokiaľ my, Európania, mrháme 99 percentami vzácnych zemín, ktoré používame, nemáme morálne ospravedlnenie viniť Číňanov za to, že sú trochu reštriktívni pri exporte.“

Namiesto zotrvávanie v tomto „zbytočnom chovaní“ by podľa neho malo väčší zmysel, keby sa EÚ snažila s Čínou dohodnúť na výmene našich recyklačných technológií za viac ich vzácnych kovov.

Komisia by mala navrhnúť zelenú daňovú reformu

Po vydaní niekoľkých odborných štúdií o intenzite využívania zdrojov alebo zdrojovej produktivite, ktoré skonštatovali, že nedochádza k oddeleniu využívania prírodných zdrojov, ako sú nerasty, ale aj drevo využívané na výrobu papiera, a ekonomického rastu, medzinárodný panel v súčasnosti dokončuje správu o technológiách a politikách potrebných k dosiahnutiu želaného smerovania trvaloudržateľného rozvoja.

Správa by mala byť pripravená pre budúcoročný Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »Rio+20, na ktorom by sa predstavitelia z celého sveta mali dohodnúť na akčnom pláne pre „Globálne zelené hospodárstvo“. Nebude však obsahovať žiadne politické odporúčania. „To je niečo, čo krajiny nechcú, aby im panel ako náš, hovoril,“ poznamenal von Weizsäcker.

„V skutočnosti má Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »oveľa silnejší mandát, aby takéto veci robila. Napokon, je to práve Komisia EÚ, ktorá je typickým, ak nie jediným, iniciátorom legislatívnych nástrojov,“ dodal s tým, že ľudia by boli sklamaní, ak by prijímané plány neviedla aj ku konkrétnym legislatívnym návrhom.

Von Weizsäckera by najviac potešilo, keby exekutíva EÚ predložila návrh fiškálnych nástrojov, ktoré by povzbudili produktivitu zdrojov, čo by znamenalo presun daňového zaťaženia z práce na zdroje. Priznal však, že takýto krok je „veľmi nepravdepodobný, pretože Briti to zablokujú“ s odôvodnením národnej subsidiarity fiškálnych záležitostí.

Presun daňového zaťaženia by bol podľa neho „veľmi chytrý, pretože EÚ by sa tak stala konkurencieschopnejšou v oblastiach, ktoré na svetových trhoch naozaj zavážia“.