Pozadie

Mobilita pracovnej sily je kľúčovým prvkom v snahe EÚ vytvoriť konkurencieschopnejšiu ekonomiku. V súčasnosti pracuje a žije v inej ako vlastnej krajine asi 1,5% obyvateľov EÚ, toto číslo sa pritom za posledných 30 rokov nezmenilo napriek zvýšeným možnostiam vytváraným európskou integráciou.

Cieľom Európskeho roku mobility pracovníkov je zvýšiť tento počet a podporiť mobilitu pracovnej sily aj v rámci krajín. Mobilita má, okrem iného, prispievať k rozvoju zručností a poznatkov na pracovnom trhu EÚ charakterizovanom vysokou priemernou nezamestnanosťou.

Otázky

Právne obmedzenia mobility

Viaceré z pôvodných členských krajín EÚ sa rozhodli reagovať na komplexné následky rozšírenia EÚ v roku 2004 zavedením prechodných opatrení na voľný pohyb pracovnej sily z nových členských krajín (s výnimkou Malty a Cypru). Túto možnosť im dávala prístupová zmluva. Obmedzenia mohli byť zavedené na dva roky, následne sa malo prehodnotiť ich fungovanie s možnosťou predĺženia prechodných obmedzení na ďalšie tri roky. Ak by aj potom krajina usúdila, že otvorenie trhu práce bude mať vážne a negatívne sociálne a ekonomické dopady, mala možnosť rozhodnúť o uplatňovaní obmedzení na posledné dva roky (takzvané „pravidlo 2+3+2“).

K 1. máju 2006, po uplynutí prvého dvojročného obdobia, bol postoj krajín EÚ-15 rozličný. Niektoré sa rozhodli nasledovať Britániu, Írsko a Švédsko, ktoré otvorili trh práce už v roku 2004, iné iba uvoľnili regulácie a uľahčili vstup na svoj trh v špecifických sektoroch trpiacich nedostatkom pracovnej sily, iné pokračujú v pôvodnom systéme reštrikcií. Prehľad nájdete na tejto stránke.

Mobilita výskumných pracovníkov

Výskum je jedným z hlavných motorov hospodárskeho a sociálneho rozvoja v poznatkovo orientovanej ekonomike. Plný inovačný potenciál ľudského kapitálu je však možné využiť len v prípade, že výskumní pracovníci majú prístup k najlepším možnostiam vzdelávania a kariérneho rozvoja vo všetkých štádiách profesionálneho života. Mobilita a spolupráca výskumných pracovníkov je preto dôležitým predpokladom úspechu európskej vedy. Lepšie príležitosti mobility v rámci hraníc EÚ tiež môžu zabrzdiť „únik mozgov“ z Únie, keď mnohí vedci odchádzajú z Európy do USA.

Európska únia sa preto dlhodobo snaží podporovať mobilitu študentov a vedcov. Dostala sa aj medzi hlavné ciele Európskej oblasti výskumu (ERA), ktorá sa v rámci Lisabonskej stratégie snaží zlepšiť výsledky EÚ na poli vedy a výskumu.

• Šiesty rámcový výskumný program: 1,58 miliardy eur – asi 9% celkového rozpočtu programu – je určených pre ľudské zdroje a mobilitu.
• Tieto snahy budú posilnené aj v budúcom Siedmom rámcovom výskumnom programe takzvanými Opatreniami Marie Curie. Ich cieľom je posilnenie odborného výcviku, kariérnych možností, a mobility výskumných pracovníkov. Mimoriadna pozornosť má byť venovaná rozvoju zručností a kariérnych možností, zintenzívneniu väzieb medzi univerzitami a podnikmi a posilnení vzťahov medzi národnými vzdelávacími systémami.

Ďalšie informácie nájdete v súbore liniek o Šiestom rámcovom programe a Siedmom rámcovom programe.

Vzdelávanie a odborný výcvik

Pôsobenie za hranicami vlastnej krajiny nie je prospešné len pre vedcov a výskumných pracovníkov, ale aj pre študentov, žiakov či odborníkov v určitých oblastiach. Pri 437 000 študentoch, ktorí študovali v zahraničí v roku 2004, je to už teraz geograficky najmobilnejšia časť populácie EÚ.

Komisia stanovila základné línie budúcich vzdelávacích a výcvikových programov (2007-2013) vo dvoch oznámeniach – „Nová generácia vzdelávacích a výcvikových programov“ a „Občianstvo v praxi“ – ako aj v návrhu pre program podpory vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Cieľom je, aby do roku 2013 benefitovalo zo vzdelávania každý rok minimálne 50 000 dospelých. Ďalšia podpora sa realizuje cez nasledujúce programy:

• Bolognský proces: jeho cieľom je vytvorenie Európskej oblasti vyššieho vzdelávania (do roku 2010). Kľúčovým prvkom je prekonanie bariér efektívneho vykonávania voľného pohybu. Študenti by mali získať ľahší prístup k študijným a výcvikovým možnostiam mimo vlastnej krajiny. učitelia, výskumní pracovníci a administratívni zamestnanci by mali získať uznávanie a valorizáciu času stráveného výskumom, vyučovaním či prácou v inej krajine, pri zachovaní ich štatutárnych práv.
• Cieľom programu Erasmus je „posilnenie kvality a európskej dimenzie vyššieho vzdelávania podporou nadnárodnej spolupráce medzi univerzitami, posilnením európskej mobility a zlepšením trnasparentnosti a plným akademickým uznávaním štúdia a kvalifikácií v Únii“. Do roku 2010 by malo Erasmus využiť tri milióny študentov, čo znamená strojnásobenie 120 000 študentov ročne ktorí sa na programoch Erasmus zúčastnia v súčasnosti.
• Program Leonardo bol vytvorený pre podporu medzinárodných projektov založených na spolupráci medzi rôznymi hráčmi v oblasti odborného výcviku – odbornými školami, inými inštitúciami odborného vzdelávania, univerzitami, firmami i podnikateľskými združeniami. Do roku 2013 má mať každý rok prístup k programu Leonardo najmenej 150 000 ľudí.
• Opatrenie Comenius: na tomto programe európskej spolupráce v oblasti školského vzdelávania by malo participovať minimálne desať percent žiakov v školách v Únii a ich učiteľov (dnes sú to tri percentá).

Ďalšie informácie nájdete v súbore liniek o Bolognskom procese a Vzdelávacej politike a EÚ.

Verejná mienka a mobilita

Podľa prieskumu Eurobarometra Európania a ich mobilita majú občania k cezhraničnej mobilite tým pozitívnejší prístup, čim je ekonomika ich krajiny viac konkurencieschopná a čím je mobilnejšia jej pracovná sila. Výsledky prieskumu ukázali že najpozitívnejší postoj majú ľudia v Dánsku, Švédsku a Írsku, zatiaľ čo Gréci, Cyperčania a Belgičania ju vnímajú najnegatívnejšie. Bez ohľadu na skepsu či nadšenie z mobility však považuje väčšina ľudí v Únii „slobodu cestovať a pracovať v EÚ“ za najväčší prínos EÚ, pred „mierom“ a „euro“.

Možnosť pracovať v iných členských krajinách EÚ je veľmi pozitívne vnímaná aj na Slovensku (v pozitívnom prístupe k mobilite na dlhé vzdialenosti sme na 4. mieste v EÚ), hoci Slováci nepatria medzi najmobilnejšiu pracovnú silu – v pripravenosti hľadať prácu v inej krajine sme mierne pod priemerom EÚ-25 (asi 36%, najpripravenejší sú Poliaci – viac ako 50%) a v meradle počtu zamestnaní na jedného pracovníka je slovenská pracovná sila druhá najmenej mobilná v EÚ (po rakúskej).

Kritici podpory mobility poukazujú na jej negatíva – najmä „únik mozgov“ z mladých ľudí z menej rozvinutých regiónov, čo ešte oslabuje ich schopnosti ďalšieho rozvoja a zosilňuje regionálne rozdiely.

Podpora mobility

Rok 2006 bol vybratý za Európsky rok mobility pracovníkov. Komisia sa snaží podporiť diskusie o práve na hľadanie si zamestnania, práve pracovať a práve bývať v inej ako vlastnej krajine – všetky tieto práva sú formálne zabezpečené, ich uplatňovanie však brzdia viaceré bariéry. Zaoberá sa situáciu pracovníkov žijúcich v pohraničných regiónoch, ktorí dochádzajú pravidelne za prácou do inej krajiny, prechodnými reštrikciami voľného pohybu pracovníkov z EÚ-8, postavením pracovníkov z nečlenských krajín, prenosnosťou dôchodkových práv (v prvom i druhom pilieri) a podobne.

Sieť EurActiv sa stala komunikačným partnerom Roka mobility a o týchto témach bude prinášať pravidelné informácie. V prípade záujmu sa zaregistrujte pre zasielanie aktualít e-mailom.