Systém štátnej pomoci EÚ má za cieľ zabrániť členským štátom, aby chránili alebo podporovali spoločnosti na úkor ich konkurentov v rámci EÚ. Základným cieľom je zaručiť transparentné fungovanie jednotného trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť. Desiatka nových členských štátov musí byť v súlade s existujúcim zákonným rámcom EÚ (tzv. acquis), ale počas rokovaní boli v niektorých oblastiach dohodnuté prechodné obdobia.

Ďalšie kroky

Počas obdobia pred pristúpením boli nové členské štáty EÚ povinné informovať Komisiu o všetkých opatreniach štátnej pomoci, ktoré sú ešte platné, a museli poskytnúť hodnotenie od svojich príslušných úradov pre hospodársku súťaž o kompatibilite týchto opatrení s acquis. Oznámené a schválené opatrenia mali byť zahrnuté do prílohy Prístupovej zmluvy pod názvom „súčasná pomoc“. Po pristúpení Komisia v nových členských štátoch uplatňuje pravidlá EÚ o štátnej pomoci.

Pozadie

Systém EÚ na kontrolu štátnej pomoci je centrálnym pilierom „acquis“. Dopĺňa antitrustový systém kontroly a systém kontroly fúzií podnikov únie. Jeho hlavným cieľom je zabrániť členským štátom, aby chránil, či podporovali spoločnosti na úkor ich konkurentov v rámci EÚ. Výraz „štátna pomoc“ zahŕňa všetky formy finančnej pomoci, poskytovanej štátom (alebo jeho orgánmi) určitým podnikom či priemyselným odvetviam.

Zmluva o Európskych spoločenstvách štátnu pomoc nedefinuje, a stanovuje, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Pomoc môže mať podobu štátnych grantov, úrokových úľav, daňových úľav, štátnych garancií či holdingov, ako aj poskytovanie tovarov a služieb štátom za zvýhodnených podmienok. Štátna pomoc je zakázaná, ak ovplyvňuje obchod a tým deformuje hospodársku súťaž. Výnimky - medzi ktoré patrí regionálna rozvojová pomoc, pomoc „citlivým“ sektorom a aj určité „horizontálne“ pomocné opatrenia - sú vysvetlené v Zmluve. Prostredníctvom prísneho systému ex ante kontroly musí Komisia odstrániť všetky formy štátnej pomoci.

Otázky

Pred pádom železnej opony mali všetky krajiny strednej a východnej Európy štátom riadené ekonomiky s vysokými štátnymi dotáciami priemyslu. So začiatkom procesu rozširovania sa EÚ chcela uistiť, že vlády kandidátskych krajín sa nebudú snažiť získať zahraničných investorom ponúkaním rôznych foriem štátnej pomoci. Bilaterálne Európske zmluvy s kandidátskymi krajinami už obsahovali ustanovenia, prispôsobujúce národnú legislatívu, týkajúcu sa štátnej pomoci, normám EÚ.

Dôležitou otázkou je dichotómia medzi „existujúcou štátnou pomocou“ a „novou pomocou“. Príloha IV. Prístupovej zmluvy tieto dva druhy pomoci jasne odlišuje. Existujúca pomoc je prípustná, pokiaľ Komisia môže navrhnúť vhodné opatrenia pre jej ďalšie zlepšenie.

Ďalšou veľkou výzvou pre nové členské krajiny bolo zavedenie ústredného orgánu pre dozor nad systémami štátnej pomoci.

Rokovania o politike hospodárskej súťaže (vrátane poskytovania štátnej pomoci) boli koncom roka 2001 uzavreté s Estónskom, Lotyšskom, Litvou a Slovinskom. Tieto štyri krajiny nevyžadovali žiadne prechodné dohody. S ostatnými šiestimi kandidátskymi krajinami (Cyprus, Česká republika, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko) rokovania skončili v roku 2002 uzavretím niekoľkých prechodných dohôd, najmä čo sa týka fiškálnych schém pomoci na pritiahnutie zahraničných investícií a opatrení na reštrukturalizáciu nezdravých oceliarskych priemyselných odvetví týchto krajín (prehľad všetkých prechodných opatrení: DG pre hospodársku súťaž - Janne Känkänen: „Prístupové rokovania dospeli do úspešného konca“ (in: Competition Policy Newsletter Spring 2003, str. 24-28)).

Pozície

V jesennom vydaní Mierky štátnej pomoci za rok 2004 Komisia stanovila, že krajiny EÚ-10 vynaložili na štátne dotácie podnikom v percentuálnom pomere k HDP viac, než štáty EÚ-15, čo by sa malo zlepšiť, keď nové členské štáty prekonajú špecifické problémy svojich ekonomík z obdobia pred vstupom do EÚ.

„Nové členské krajiny vykonali veľký kus práce pri prispôsobovaní sa trhovej ekonomike a kontrole štátnych dotácií. EÚ-15 v období niekoľkých posledných rokov tiež pozitívne zareagovala na výzvu menšej a lepšej pomoci. No všetkých 25 členských krajín musí urobiť viac pre ďalšie zníženie celkovej úrovne pomoci a pre posun od podpory jednotlivých spoločností k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom podpory výskumu a rozvoja, životného prostredia, kohézie a ďalších horizontálnych politických cieľov,“ vyhlásil bývalý komisár pre hospodársku súťaž Mario Monti.

Vo svojej poslednej monitorujúcej správe Komisia uviedla, že nové členské krajiny väčšinou zaviedli efektívnu kontrolu svojich príslušných procedúr štátnej pomoci, hoci v určitých oblastiach sú stále rezervy. Sem patria napríklad tzv. „fiškálne zámery“ (ako napr. daňové prázdniny), ktoré majú za cieľ prilákať investície, ako aj pomoc „citlivým odvetviam“ (napr. oceliarsky priemysel).

Nasledujúca tabuľka ukazuje štátnu pomoc v nových členských krajinách v rokoch 2000-2003 v porovnaní s priemerom v štátoch EÚ - 15.

* bez poľnohospodárstva a dopravy
Zdroj: Európska komisia