Pozadie

Po štyridsiatich rokoch, strávených v čakárni EÚ (Turecko je asociovanou krajinou ES od roku 1963), Turecko 3. októbra 2005 konečne začalo prístupové rokovania s Bruselom (oficiálna žiadosť o členstvo bola podaná 14. apríla 1987).

Otvoreniu rokovaní predchádzali voľby v roku 2002, kedy sa k moci dostala proeurópska strana Spravodlivosti a rozvoja premiéra Erdogana. Tá napríklad poporila Annanov plán (OSN) na zjednotenie Cypru, ktorý ale v referende odmietli cyperskí Gréci. V ekonomickej oblasti sa vláde podarilo ukončiť obdobie hyperinflácie. Došlo k zrušeniu trestu smrti, potlačeniu praktík mučenia a kurdská menšina dostala isté práva. Tento vývoj zohľadnili členské štáty a rozhodli o začiatku rokovaní.

Podľa vzájomne dohodnutého negociačného rámca sú tieto rokovania „procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je zaručený.“ Analytici zároveň poukazujú na to, že v dejinách EÚ zatiaľ nebol prípad, kedy by už začaté prístupové rokovania neviedli k ponuke plného členstva.

Niektorí analytici tiež pripomínajú, že výraz „rokovania“ je tak trochu zavádzajúci, pretože počas prístupového procesu ide o prijatie, nie rokovania o európskom práve (t.j. acquis).

Okrem samotného rámca prístupových rokovaní EÚ od Turecka očakáva, že pred vstupom do Únie znormalizuje svoje vzťahy so všetkými susednými krajinami, najmä s Gréckom, Cyprom a Arménskom. Ankara tiež musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zvrátila európsku verejnú mienku vo svoj prospech.

Očakáva sa, že rokovania potrvajú minimálne desať rokov.

Otázky

Organizácia, vyjednávači

Minister hospodárstva Ali Babacan  pôsobí ako hlavný vyjednávač Turecka a zodpovedá za implementáciu prístupového procesu. Na čele negociačného tímu Turecka je minister zahraničných vecí Abdullah Gul.

V Ankare zatiaľ nebolo vytvorené žiadne nové oddelenie pre prístupový proces. Podľa tureckých politikov sa tak stane v priebehu rokovaní. Premiér nariadil ministrom, aby záležitosti, spojené s EÚ, zaradili medzi svoje priority, čo v praxi znamená, že všetky verejné inštitúcie budú súčasťou prístupového úsilia krajiny. Každé zo zúčastnených ministerstiev a inštitúcií krajiny delegovalo jednu osobu ako svoj „stály styčný bod“. Babacan opísal štruktúru negociačného tímu Ankary ako „flexibilnú a dynamickú“.

Hlavnými orgánmi, zodpovednými za rokovania, sú:

• Generálny sekretariát pre európske záležitosti- stály zástupca Turecka pri EÚ v Bruseli Oguz Demiralp nahradil veľvyslanca Murata Sungara na čele Generálneho sekretariátu pre záležitosti EÚ (EUSG, alebo po turecky ABSG).Demiralpa na poste veľvyslanca pri EÚ nahradí Volkan Bozkurt.
• Direktorát pre politické záležitosti (na čele veľvyslanec Ahmet Acet)
• Direktorát pre hospodárske a finančné záležitosti (na čele zástupca generálneho tajomníka Tunay Ince)
• Direktorát pre plánovanie (na čele zástupca generálneho tajomníka Mustafa Dönmez)
• Direktorát pre obchodné záležitosti (na čele zástupca generálneho tajomníka Þükran Yazýcý)
• Oddelenie Ministerstva zahraničných vecí pre záležitosti EÚ
• Podsekretariát Kancelárie premiéra pre európske záležitosti
• Organizácia štátneho plánovania (DPT)
• Stále zastúpenie Turecka v Bruseli

Pre účel rokovaní bol zriadený Výbor pre dohľad a orientáciu. Jeho členmi sú:

• generálny tajomník pre európske záležitosti Oguz Demiralp
• zástupca štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti
• zástupca štátneho tajomníka Kancelárie premiéra
• stály zástupca Turecka pri EÚ

Mimovládne organizácie ( ako aj univerzity atď.) budú tiež aktívne zapojené v integračnom procese krajiny do EÚ pod záštitou tureckej Komunikačnej skupiny pre EÚ (ABIG). Okrem iného budú pravidelne organizované „summity občianskej spoločnosti“.

Prístupový proces Turecka spočíva na troch pilieroch:

• plnej implementácii Kodanských kritérií a prehĺbenie politických reforiem pod dohľadom Skupiny pre reformy (minister zahraničných vecí Abdullah Gul, hlavný vyjednávač Ali Babacan, minister spravodlivosti Cemil Cicek a minister vnútra Abdulkadir Aksu).
• súlade s európskym acquis (harmonizácia tureckých zákonov a inštitúcií s inštitúciami EÚ)
• dialógu s občianskou spoločnosťou pod dohľadom Komunikačnej skupiny pre EÚ. Novinár Ahmet Sever bude zodpovedný za komunikačnú stratégiu Turecka.

Screening

Pred začatím rokovaní prebehol screening pre každú negociačnú kapitolu. Od roku 2000 Ankara a Brusel uskutočňovali screeningu podobný proces (v súvislosti s colnou úniou), a preto sa v prípade niektorých kapitol predpokladal rýchlejší pokrok. Screening by prebiehal v dvoch fázach. Počas prvej fázy, tzv. „analytického screeningu“, Komisia vysvetľuje svoje acquis Turecku, zatiaľ čo v druhej fáze - „podrobného alebo bilaterálneho“ screeningu bolo úlohou Ankary vysvetliť svoje zákony. Screeningový proces trval do roku 2006.

Keď Komisia považuje súlad jednotlivých tureckých kapitol za dostatočný, navrhne začatie rokovaní o príslušných kapitolách. To znamená, že rozhodnutie o termíne začatia a uzavretia rokovaní je pre každú kapitolu prijaté individuálne. Začatie prístupových rokovaní si bude vyžadovať ratifikáciu všetkými 25 členskými štátmi. Každý členský štát má právo vetovať začatie a uzavretie rokovaní.

Ak bude kapitola prehlásená za „predbežne uzavretú", znamená to, že pokrok kandidátskej krajiny v danej oblasti je podľa Komisie pod úrovňou štandardov EÚ. Predbežne uzavreté kapitoly môžu byť kedykoľvek znova otvorené a renegociované.

Screeningový proces začal v októbri 2005. 

Rokovania

Podľa negociačného rámca, schváleného EÚ-25 a tiež Tureckom začiatkom októbra 2005 bude tempo de facto rokovaní závisieť od pokroku Turecka pri napĺňaní požiadaviek pre členstvo. Proces bude pravidelne revidovaný Komisiou na základe Hodnotiacich správ Komisie o pokroku.

Rada stanoví kritériá pre otvorenie a predbežné uzavretie každej kapitoly, a predstaví tieto kritériá Ankare. Turecko bude musieť pravidelne podávať správy o pokroku pri napĺňaní týchto kritérií.

Podľa odseku 2 negociačného rámca - o ktorom sa na summite Rady v októbri 2005 plamenne diskutovalo - „Spoločný cieľ prístupových rokovaní je vstup. Tieto rokovania sú procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je vopred zaručený. S ohľadom na Kodanské kritériá vrátane absorbčnej kapacity Únie, ak Turecko nebude plne schopné prijať všetky záväzky členstva, musí byť zabezpečené jeho plné ukotvenie v európskych štruktúrach prostredníctvom najsilnejšieho možného puta.“

Ak by Turecko „vážne a opakovane“ porušovalo „princípy slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a vlády zákona, na ktorých Únia spočíva“, Komisia je oprávnená (z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej tretiny členských štátov) odporučiť pozastavenie rokovaní a navrhnúť podmienky pre ich prípadné opätovné otvorenie. Konečné rozhodnutie (kvalifikovanou väčšinou) záleží od Rady, Európsky parlament o s ním bude oboznámený.

Negociačný rámec hovorí, že „môžu byť zavedené dlhé prechodné obdobia, špecifické dohody alebo stále ochranné klauzuly, ktoré sú k dispozícii ako ochranné opatrenia. Komisia zahrnie tieto opatrenia podľa vlastného uváženia do svojich návrhov v oblastiach ako voľný pohyb osôb, štrukturálne politiky či poľnohospodárstvo. Rozhodovací proces, týkajúci sa potenciálneho zavedenia voľného pohybu osôb by mal umožniť členským štátom čo najviac sa podieľať na rozhodovaní. Prechodné obdobia alebo ochranné klauzuly by mali byť revidované s ohľadom na ich dopad na konkurencieschopnosť či fungovanie vnútorného trhu.“

Turecko tiež prisľúbilo, že bude akceptovať výsledky akýchkoľvek ďalších prístupových rokovaní medzi EÚ a ostatnými kandidátskymi krajinami v momente svojho vlastného vstupu.

Súlad Turecka s acquis bude preverený v 35 kapitolách (pozri tabuľku), a pokrok pri rokovaniach bude posudzovaný na základe nasledovných kritérií:

• Kodanské kritériá, ktoré stanovujú nasledujúce podmienky pre členstvo:
• stabilita inštitúcií garantujúcich demokraciu, vládu zákona, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín;
• existenciu fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť čeliť konkurenčnému tlaku a trhovým silám v rámci Únie;
• schopnosť prijať povinnosti členstva, vrátane dodržiavania cieľov politickej, hospodárskej, a menovej únie a administratívnu kapacitu pre efektívnu aplikáciu a implementáciu acquis;
• jednoznačný záväzok Turecka mať dobré susedské vzťahy a záväzok vyriešiť všetky zostávajúce hraničné spory v súlade s princípom mierového riešenia sporov v súlade s Chartou OSN, vrátane zásahu Medzinárodného súdneho tribunálu, ako to bude potrebné;
• pokračujúca podpora Turecka úsiliu dosiahnuť komplexné riešenie cyperského problému v rámci OSN a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Únia, vrátane krokov, ktoré prispejú k priaznivému prostrediu pre komplexné riešenie, a pokrok pri normalizácii bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ, vrátane Cyperskej republiky.
• naplnenie záväzkov Turecka podľa Prístupovej zmluvy a jej Doplňujúceho protokolu, rozširujúceho Prístupovú dohodu na všetky nové členské štáty EÚ, najmä tie, ktoré patria do colnej únie EÚ- Turecko, ako aj implementácia pravidelne revidovaného Prístupového partnerstva.

Podstata rokovaní prebehne na Medzivládnej konferencii za účasti všetkých členských krajín i Turecka.

V súlade s podmienkami negociačného rámca „môžu byť prístupové rokovania Turecka uzavreté až po schválení Finančného rámca pre obdobie od roku 2014 a možných následných finančných reforiem“.

Nasledujúca tabuľka je predbežným zoznamom názvov kapitol (nebude sa o nich rokovať v tomto poradí):

Najnovší vývoj

11. decembra 2006 došlo k zmrazeniu rokovania v ôsmych kapitolách, kedže Turecko odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská lodiam a lietadlám z Cypru. V tom istom čase sa ministri EÚ dohodli, že s Tureckom sa bude rokovať na pôde medzivládnej konferencie. Tá má nahradiť doterajší mechanizmus rozhovorov na platforme „konferencií o pristúpení“. Francúzskom presadený prístup sa týka aj vzťahov s Chorvátskom.

Rok 2007 bol pre Turecko volebným rokom, a sám hlavný vyjednávač Ali Babacan pripustil, že mal negatívny dopad na reformy orientované na EÚ. Turecko by chcelo v roku 2008 splniť kritériá pre otvorenie deviatich kapitol, a mohlo by byť schopné otvoriť ďalších osem, keď už "nebude na stole otázka Cypru". Otvorenie kapitol o hospodárskej a monetárnej politike zablokoval v júni 2007 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. 

Ankara okrem toho pripravuje revíziu ústavy a niektorých článkov trestného zákona. Kontroverzným je najmä článok 301. tureckého trestného zákona (urážka tureckej národnej identity). Vo februári 2008 turecký parlament prijal zákon, ktorým sa vracia spred 30 rokov konfiškovaný majetok kresťanských a židovských náboženských komunít. Odstránil tým ďalšiu prekážku na ceste k členstvu v EÚ. Zákon tiež umožnil moslimským nadáciám prijímať dary zo zahraničia.

V apríli 2008 komisár pre rozšírenie Olli Rehn vyhlásil, že Turecko prechádza najkritickejšou fázou od začiatku prístupových rokovaní v roku 2005. Ak bude Ankara uspokojivo napredovať, Turecko by podľa neho mohlo vstúpiť do EÚ o 10 až 15 rokov.