Pozadie

Podľa ustanovení Maastrichtskej zmluvy budú mať všetky budúce členské krajiny Európskej únie možnosť prijať európsku jednotnú menu - euro. Všetkých desať nových členských krajín vyjadrilo svoj úmysel vstúpiť do eurozóny čo najskôr. Pre niektorých členov, najmä Poľsko a Maďarsko, však monetárna integrácia môže trvať dlhšie z dôvodu ich rastúceho rozpočtového deficitu a stúpajúcej nezamestnanosti. Nové členské krajiny musia vyvinúť viac úsilia, aby sa vyrovnali európskej úrovni príjmu na obyvateľa, čo vyžaduje hlavne reformy v oblasti pracovných trhov a fiškálnej politiky.

Členské štáty, ktoré chcú zaviesť euro, musia zosúladiť stav svojho hospodárstva, a spĺňať tzv. konvergenčné kritériá, ustanovené Maastrichtskou zmluvou:

• deficit štátneho rozpočtu nesmie prekročiť 3% HDP
• štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP
• miera inflácie by nemala presiahnuť priemernú ročnú mieru inflácie v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5%
• mena krajiny by sa mala pohybovať v rámci bežného fluktuačného pásma Európskeho menového systému najmenej po dobu dvoch rokov
• úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako 2% priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v EÚ.

Najväčším problémom transformujúcich sa ekonomík je vytvorenie hospodárskych nástrojov, ktorých výsledkom by mal byť stabilný ekonomický rast s udržateľnou mierou inflácie a nezamestnanosti a cenová stabilita.

Prijatie eura v nových členských štátoch

Podľa Maastrichtskej zmluvy musia krajiny, ktoré sa chcú kvalifikovať pre členstvo v eurozóne, dosiahnuť vysoký stupeň cenovej stability, udržateľnú hladinu verejných výdavkov (v zmysle deficitu verejných financií a verejného dlhu), a udržiavať stabilný výmenný kurz a konvergenciu úrokových sadzieb. Pre nové členské štáty neexistuje žiadny vopred určený rozvrh vstupu do eurozóny, napriek tomu, že všetky by mali jednotnú menu prijať. Pred vstupom do eurozóny musí byť členský štát najmenej po dobu dvoch rokov členom Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Splnenie Maastrichtských kritérií hodnotí Európska rada ministrov financií na základe správ Komisie a Európskej centrálnej banky.

Pozície

Estónsko, Litva a Slovinsko sa stali členmi Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) v júni 2004. Spoločný výmenný kurz pre tri národné meny (estónsku korunu, litovský litas a slovinský toliar) voči euru a fluktuačné pásmo v rámci ERM II boli stanovené 27. júna 2004. Kurzy boli stanovené v pomere 15, 6466 estónskych korún, 3,45280 litovských litasov a 239,640 slovinských toliarov za jedno euro. Podľa ERM II sa tieto meny nesmú odchýliť o viac ako 15% nahor či nadol od stanoveného kurzu voči euru. Podľa údajov Komisie bol deficit Estónska v roku 2003 2,6 % HDP, Litvy 1,7 % HDP a Slovinska 1,8 % HDP. Tieto tri krajiny by chceli začať používať euro od 1. januára 2007.

Cyprus musel z dôvodu vysokého deficitu verejných financií a rozsiahlemu verejnému dlhu, prekračujúcemu kritériá Paktu stability a rastu odložiť svoju žiadosť o členstvo v ERM II v roku 2004. Cieľovým dátumom krajiny pre vstup do eurozóny je rok 2007.

Predpokladaný deficit Poľska pre rok 2004 je 6,2 % HDP. V roku 2005 by Poľsko chcelo tento deficit znížiť na 4 % HDP. Poľská Centrálna banka sa spolu s poľskou vládou zasadzuje za prijatie eura v roku 2007.

Rozpočtový deficit Malty je na druhý najvyšší zo všetkých nových členských štátov. Podľa konvergentného plánu medzi Maltou a EÚ by mal ostrov splniť kritériá Paktu stability a rastu do konca roka 2006. V súlade s týmto plánom je najbližším možným termínom vstupu Malty do eurozóny rok 2008.

Lotyšsko by sa mohlo rozhodnúť posunúť plánovaný dátum prijatia eura z roku 2008 na neskorší termín, z dôvodu vysokej inflácie a rozsiahleho deficitu bežného účtu.

Slovensko prijalo euro v januári 2009.

Maďarsko prekročilo hodnotu deficitu, stanovenú na rok 2004 na 4,6 % HDP, a aj v roku 2005 pravdepodobne prekročí stanovené 3% HDP, potrebné na vstup do ERM II. Pomalé tempo znižovania deficitu by mohlo ohroziť plán krajiny vstúpiť do eurozóny v roku 2010.

Česká republika sa zaviazala k prijatiu eura v roku 2010, vysoký štátny dlh však zrejme bude mať za následok posunutie jej vstupu do eurozóny o jeden- dva roky. Deficit krajiny dosiahol v roku 2003 hodnotu 12,9 % HDP a jeho predpokladaná výška pre rok 2004 je 6 % HDP.

Pokrok v plnení Maastrichtských kritérií (údaje z roku 2003)