Pozadie

V máji 2004 Komisia predstavila svoju Európsku susedskú politiku (European Neighbourhood Policy - ENP).

V decembri 2004 Komisia zverejnila akčné plány pre užšie vzťahy so siedmymi „novými susedmi“. Európska susedská politika (ESP) v prvom kole zahŕňala  Ukrajinu, Moldavsko, Izrael, Jordánsko, Maroko, Tunisko a Palestínsku samosprávu. Druhé kolo ESP bolo načrtnuté v marci 2005, keď Komisia vydala správy o Egypte a Libanone, ako aj o krajinách Južného Kaukazu - Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku. 

Dnes je súčasťou EPS 16 krajín: Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Sýria, Libanon, Izrael, Palestínska samospráva, Jordánsko, Tunisko, Alžírsko, Maroko. Z týchto sa však len 12 krajín (okrem Alžírska, Líbye, Bieloruska a Sýrie) dohodlo s EÚ na Akčných plánoch, ktoré sa postupne implementujú. Na juhu program pokrýva krajiny, ktoré už sú členmi európskeho programu Euromed: Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Sýria, Tunisko, ako aj Palestínska samospráva. Do programu Európskeho susedstva nepatria kandidátske krajiny na členstvo v EÚ ako Turecko, Chorvátsko, Macedónsko. Ani ostatné krajiny západného Balkánu do programu Európskeho susedstva nepatria. Vzťahy s týmito krajinami sa riadia programom Stabilizačný a asociačný proces (SAD) (Stabilisation and Association Process - SAP). Rusko je síce tiež susedom EÚ, vzťahy EÚ s RF sú pre ich dôležitosť obsiahnuté v tzv. Strategickom partnerstve.

Otázky

Ciele

Hlavným cieľom ESP je vyhnúť sa vytvoreniu nových deliacich línií medzi rozšírenou Úniou a jej susedmi. EÚ v rámci nej ponúka svojim susedom privilegované politické a ekonomické vzťahy, vrátane prístpu k vnútormnému trhu EÚ za predpokladu, že sa krajina zaviaže k demokracii a reformám.

ESP nemá za cieľ vzbudzovať v zúčastnených krajinách nádej na členstvo v EÚ. Namiesto toho sa snaží nájsť prostriedky na upevnenie bilaterálnych vzťahov a na posilnenie bezpečnosti a stability v týchto krajinách. Načrtáva vyhliadky na značný stupeň integrácie, vrátane možnosti vstupu na vnútorný trh EÚ. V dlhodobom horizonte EÚ plánuje vytvorenie špeciálnych komunitárnych programov pre partnerské krajiny ESP.

• Únia ponúka partnerom dohody o voľnom obchode (Free trade Agreements - FTA) a rozsiahlu ekonomickú integráciu,
• v oblasti energetiky má EÚ bilaterálne dohody s Ukrajinou, Azerbajdžanom a Marokom. Usiluje o uzavretie podobných dohôd s Egyptom a Alžírskom. V tomto smere sa EÚ angažuje aj v rámci spolupráce s krajinami Čierneho mora.
• EK chce zaviesť privilegované vízové postupy pre svojich susedov a posilniť tak legálnu imgráciu na úkor tej ilegálnej.
• ENP poskytuje finančnú pomoc určenú na reformy riadenia a spravovania štátov.
• EÚ sa tiež snaží podporovať dodržiavanie ľudských práv, vládu zákona a dobrej vlády, a zlepšovať spoluprácu v boji proti terorizmu a cezhraničnej kriminalite, ako je obchodovanie s drogami a s ľuďmi.

Akčné plány

EÚ vytvorila individuálne Akčné plány pre všetky partnerské krajiny v rámci ENP, a pravidelne bude monitorovať pokrok prostredníctvom orgánov, ustanovených Dohodami o partnerstve a spolupráci alebo Asociačnými dohodami. Správy o pokroku pri plnení Akčných plánov za rok 2008 nájdete na tejto linke.

Finančná pomoc

Susedská politika bude stáť Úniu v tomto rozpočtovom období (2007-2013) 12 miliárd eur.

EK predstavila nástroj Európskej politiky susedstva (ENP). "Neighbourhood Investment Facility (NIF)" je program, ktorý sa zameria na financovanie projektov v oblasti energetiky, životného prostredia a dopravy. Do roku 2013 tak Brusel preinvestuje približne 700 mil. eur.

NIF bude určený pre krajiny, ktoré podpísali v rámci ENP tzv. Akčné plány. Podľa komisárky pre vonkajšie vzťahy, Benity Ferrero-Waldner, ide menovite o nasledovné štáty:

Podľa Komisie bude hlavným cieľom NIF odpovedať na súčasné enviromentálne výzvy. Program by mal financovať predovšetkým rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a tiež vyčistenie Stredozemného a Čierneho mora.

Komisárka Ferrero-Waldner chce do novej iniciatívy zapojiť aj malé a stredné firmy (SMEs) ako aj ďalších partnerov zo sociálnej oblasti. Domnieva sa, že takto získa ďalšie zdroje v hodnote 6 mld. eur vo forme pôžičiek.

Do rozpočtu NIF môžu individuálne prispieť aj členské krajiny. Ako prvé tak učinili: Nemecko, Taliansko a Švédsko. Ostatné štáty by ich kroky mali nasledovať a taktiež prispieť v rámci svojich možností.

Úspechy

Medzi dosiahnuté výsledky doterajšej spolupráce možno zaradiť, že Ukrajina a Moldavsko sa pripájajú k zahraničnopolitickým vyjadreniam EÚ, Ukrajina spolu s Marokom sa zúčasťňuje na operácii EÚ Althea v Bosne a Herzegovine. EÚ asistuje krajinám aj v oblasti modernizovania colných predpisov a služieb. Príkladom môže byť aktivita misie EUBAM na ukrajinsko-moldavských hraniciach. V roku 2007 bol spustený program Erasmus Mundus, čo je obdoba známeho Erasma rozšírená na susedné krajiny.

Únia Stredomoria a Východná iniciatíva

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy inicioval vznik tzv. Únie Stredomoria, nový formát spolupráce s južnými susedmi EÚ.  Poľsko a Švédsko odpovedali návrhom tzv. Východnej iniciatívy, v rámci ktorej chcú spoločne posilniť vzťahy s Ukrajinou, Moldavskom, Arménskom, Gruzínskom, Azerbajdžanom a ak to dovolí politická situácia, aj s Bieloruskom.

Komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner je známa svojim odporom k iniciatívam, ktoré priamo konkurujú jej Európskej politike susedstva. Základným rozdielom medzi ENP a iniciatívami členských krajín je zmluvný základ. Zatiaľ čo politika susedstva je založená na dvojstrannej dohode o akčnom pláne, Únia Stredomoria a Východná iniciatíva počítajú s viacstranným zmluvným rámcom.

Ukrajina

Pre Ukrajinu nie je formát susedskej politiky (ENP), ktorá zastrešuje vzťahy so susedmi EÚ bez perspektívy členstva, uspokojivý ako základ pre vzťahy s Úniou. Dúfa totiž v  členstvo v EÚ. Ukrajinský minister zahraničných vecí Kostiantyn Yelisieiev sa vyjadril, že úroveň súčasných vzťahov je "neprijateľná" a nemá pre jeho krajinu žiadnu pridanú hodnotu. Brusel a Kyjev vedú už deviate kolo rokovaní o novej zmluve, ktorá by mala vzájomné vzťahy posunúť na vyššiu úroveň.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v júli 2008 dohodli, že s Ukrajinou podpíšu Asociačnú zmluvu. Malo by sa tak stať do konca roka. Presný obsah dokumentu zatiaľ nie je známy. Určite však bude zakladať zónu voľného obchodu, ak Ukrajina preukáže dostatočný pokrok v ekonomických a politických reformách. Kyjev sa márne snažil presadiť, aby v zmluve bola jasne zakotvená perspektíva členstva v EÚ a dialóg o zrušení vízovej povinnosti. Komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner vyhlásila, že Asociačná dohoda posúva vzájomné vzťahy ďalej, ale nepredikuje budúcnosť. Obmedzila sa iba na konštatovanie, že EÚ dáva Ukrajine "šancu" na naplnenie európskych ambícií.

Ukrajinské nádeje schladila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová počas pondelkovej návštevy Kyjeva. Podporila podpis Asociačnej dohody, ale Ukrajincov upozornila, aby si ju "neplietli s podmienkami na členstvo v EÚ," pričom zdôraznila, že absorbčná kapacita Únie na ďalšie rozširovanie je obmedzená.

Zmluva neuspokojí ani ukrajinské ambície na zrušenie vízovej povinnosti. Komisárka Ferrero-Waldnerová sa "nebráni dialógu o zrušení víz," ale môže sa uskutočňovať iba paralelne s rokovaniami o novej zmluve. Žiadne písomné záruky Kyjev nedostane.

Cestu Ukrajiny do EÚ komplikujú neustále politické turbulencie a ekonomická situácia. Svetová banka aktuálne zhoršila predpoveď inflácie pre Ukrajinu na tento rok - mala by sa dostať až na úroveň 21,5%. Ekonomika sa podľa SB prehrieva a rast DPH dosiahne v tomto roku 6%, pričom ho ťahá predovšetkým rozsiahle poľnohospodárstvo. Predstava objemu priamych platieb, ktoré by Ukrajina dostávala z európskeho rozpočtu, nie je pre EÚ veľmi lákavá.

Pozície

Španielsky minister zahraničia Miguel Ángel Moratinos: "Musíme sa dostať ďalej za limitovaný rámec, v ktorom spolupracujeme s našimi susedmi. Myslím si, že ENP by mala mať skutočnú politickú dimenziu. Nemôže byť obmedzená na súbor rôznych nástrojov."

Nemecký štátny tajomník pre európske záležitosti Günter Gloser uviedol, že "koncept ENP nijako nesúvisí s budúcim členstvom v Únii a neotvára žiadne dvere".

Ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Roman Shpek povedal: "Nemôžeme považovať ENP za adekvátny základ pre vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ. Uznávame ju len ako nástroj, ktorý povrdí, že Ukrajina je integrálnou súčasťou Európy."

Moldavský minister zahraničia Andrei Stratan: "Návrhy predložené Komisiou o posilnení ENP sú veľkým krokom vpred, no stále nenaplnili naše očakávania."

Poľsko a Veľká Británia sa vyslovili za členstvo Ukrajiny a Moldavska v Únii v dlhšom časovom horizonte.

SR dlhodobo presadzuje, aby sa v rámci európskej susedskej politiky prehlbovala spolupráca aj s našimi východoeurópskymi susedmi.

Jean-Michel de Waele, profesor Université Libre de Bruxelles, pre EurActiv povedal, že „ENP bola vždy prázdnou mušľou.“ Podľa neho EÚ nemôže efektívne formulovať politiku voči svojim susedom, pokiaľ si nezodpovie vnútorné otázky, napríklad otázku budúceho inštitucionálneho usporiadania, geografických limitov a podobne.

Hoci de Waeke pokaladá poľskú iniciatívu za „zaujímavú,“ predsa ju podrobil kritike. Podľa neho je, podobne ako Únia Stredomoria, „prázdna, bez nevyhnutného významu, bez obsahu a nemôže uspokojiť krajiny smerujúce viac k členstvu v EÚ než k iným partnerstvám.“ Profesor dodal, že v konečnom dôsledku takéto iniciatívy „oslabujú EÚ, pretože ich predstavujú isté krajiny veľmi egoistickým spôsobom.“

Podľa Amandy Akcakoca z European Policy Centre nie je prekvapujúce, ak sa Poľsko snaží posilniť východný rozmer zahraničných vzťahov. Ďalej pre EurActiv povedala, že hoci verejnosť detaily Východnej iniciatívy nepozná, bude sa zrejme podobať na Sarkozyho plán Únie Stredomoria. V návrhoch ako tieto vidí dve riziká:

• iniciatívy členských krajín sú zlou správou pre ENP,
• Východná iniciatíva sa nemôže stretnúť s pozitívnym ohlasom v krajine, akou je Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá uvažuje o členstve a túto víziu nechce nahradiť za akýkoľvek iný status.

Alexander Duleba z SFPA povedal: „Ak má byť ENP ako nový model pomoci úspešná, potrebuje aj regionálny princíp. V bilaterálnych vzťahoch EÚ potrebuje presadzovať politické zmeny, zatiaľ čo v regionálnej politike diskutovať o kľúčových hospodárskych sektoroch. Zároveň treba členov SNŠ zapojiť do 4 spoločných priestorov (ekonomický; sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; vonkajšia bezpečnosť; výskum, vzdelávanie a kultúra), v ktorých dnes EÚ podporuje zmeny iba smerom k Rusku.“

  Stav ESP v júli 2008 bol nasledovný:

(AD = Asociačná dohoda, DPaS = Dohoda o partnerstve a spolupráci)