Pozadie

Pred a po druhej svetovej vojne Chorvátsko tvorilo súčasť federálnej Juhoslávie. V júni 1991 krajina vyhlásila nezávislosť. To viedlo k vojne s jednotkami zvyšku Juhoslávie pod vedením Srbska a s členmi etnických srbských komunít v samotnom Chorvátsku.

• 1992: EÚ nadviazala diplomatické vzťahy so Záhrebom
• 1997: Rada stanovila politické a ekonomické podmienky pre rozvoj bilaterálnych väzieb s Chorvátskom.
• 1999: EÚ navrhla nový Stabilizačný a asociačný proces (SAP) pre päť krajín juhovýchodnej Európy, vrátane Chorvátska
• máj 2000: Komisia prijala pozitívnu správu o realizovateľnosti otvorenia prístupových rokovaní pre Stabilizačnú a asociačnú dohodu (Stabilisation and Association Agreement - SAA) v roku 2000. SAA bola podpísaná v októbri 2001.
• 2001: koncom roka Komisia schválila stratégiu pre Chorvátsko na roky 2002-2006. Stratégia bola rámcom pre čerpanie finančnej pomoci Komisie prostredníctvom programu CARDS (Community Assistance to Reconstruction, Development and Stability in the Balkans)
• 21. február 2003: Chorvátsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ
• 18. jún 2004: Rada schválila otvorenie prístupových rokovaní s Chorvátskom. Dátum prístupu zatiaľ nebol špecifikovaný.
• 6. októbra 2004: Komisia vydala Strategický dokument o pokroku Chorvátska. Nebol stanovený žiadny dátum vstupu. 
• 13. decembra 2004 európski ministri zahraničných vecí rozhodli, že prístupové rokovania s Chorvátskom by mohli začať v marci 2005, za podmienky, že krajina bude plne spolupracovať s Tribunálom OSN pre vojnové zločiny v Haagu.

• 16. marca 2005 ministri zahraničných vecí EÚ rozhodli o odložení začatia prístupových rokovaní s odôvodnením, že Záhreb nesplnil súvisiace podmienky. Nebol stanovený žiadny ďalší dátum, no „dvere EÚ zostávajú otvorené“.

• október 2005 Komisia oficiálne otvorila prístupové rokovania s Chorvátskom
• skríningový proces trval od októbra 2005 do októbra 2006
• v júni 2006 boli otvorená aj uzatvorená prvá kapitola o vede a výskume
• 8. novembra 2006 Komisia predstavila ďalšiu spávu o pokroku spolu so všeobecnou stratégiou o rozšírení.
• 29. marca 2007 bola otvorená kapitola o duševnom vlastníctve
• 26. júna 2007 bolo otvorených šesť ďalších kapitol: sloboda poskytovania služieb, právo obchodných spoločností, finančné služby, informčná spoločnosť a médiá, štatistika a fianančná kontrola. K tomuto momentu má otvorených 12 kapitol.
• november 2007 Výročná správa o pokroku
• 19. decembra 2007 boli rokovania spustené v ďalších dvoch kapitolách: transeurópske siete a rozpočtové predpisy

Podľa aktuálnych prieskumov podporuje vstup Chorvátska do EÚ menej ako 50% jeho obyvateľov. V januári 2004 dosahovala verejná podpora vstupu stabilných 70%.

Otázky

Podľa Komisie má Chorvátsko stabilné demokratické inštitúcie, a nemá žiadne väčšie problémy s vládou zákona a rešpektovaním základných práv.

Medzi politické predpoklady pre členstvo Chorvátska v EÚ patrí návrat etnických Srbov, ktorí utiekli z krajiny počas a po vojne medzi Srbmi a Chorvátmi v rokoch 1991-1995, reforma súdnictva a plná spolupráca so súdnym tribunálom OSN pre vojnovú zločiny v Haagu. 8. decembra bol na Kanárskych ostrovoch zadržaný generál Ante Gotovina, obžalovaný z vojnových zločinov.

„Chorvátsko musí vyvinúť viac úsilia v oblasti menšinových práv, návratu utečencov, reformy súdnictva, regionálnej spolupráce a boja proti korupcii,“ dodala Rada Európskej únie.

Zaobchádzanie s menšinami (špecifikované v Kodanských kritériách) je v Chorvátsku problematické. Vojna v rokoch 1991-1995 prinútila približne 300 000 etnických Srbov utiecť z krajiny. Doteraz sa z nich vrátila asi tretina. Jedným z hlavných praktických problémov ich návratu je bývanie. Mnohé z ich bývalých obydlí sú dnes obývané Chorvátmi, ktoré utiekli z Bosny. Otázku bývania zhoršuje fakt, že pre nich nie je takmer žiadna možnosť zamestnať sa.

Z ekonomického hľadiska má Chorvátsko už teraz fungujúcu trhovú ekonomiku na takom stupni rozvoja, a takú stabilnú, ako niektoré členské štáty EÚ. Komisia ocenila úsilie krajiny o dosiahnutie „značného stupňa makroekonomickej stability s nízkou infláciou“.

Chorvátsko dokonca vytvorilo kontaktné miesta, kde môžu podnikatelia vybaviť všetky formality spojené so založením firmy, registráciu na zdravotné a dôchodkové poistenie je možné urobiť on-line, čas potrebný na registráciu vlastníctva klesol z 956 dní na 174 dní. Je preto podľa Svetovej Banky najväčší reformátor vo východnej Európe.

Predvstupová pomoc pre Chorvátsko dosiahla v roku 2006 140 miliónov eur. Podľa poslednej správy o pokroku z novembra 2007, je potrebné ďalšie úsilie v obasti

• sektoru súdnictva

• verejnej správy

• práv menšín
• reštrukturalizácie ťažkého priemyslu
  

Pozície

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn by malo Chorvátsko zostať na ceste reforiem, urýchliť proces návratu utečencov a zlepšiť práva menšín. 

Bývalá hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte 3. októbra 2005 vyhlásila, že po prvý krát môže vyhlásiť, že Chorvátsko plne spolupracuje s tribunálom. 

Staronový predseda chorvátskej vlády Ivo Sanader po decembrových  (2007) voľbách povedal: „Vstupujeme do obdobia, kedy Chorvátsko vedené touto vládou dosiahne svoje hlavné strategické ciele.“ Vyhlásil, že jeho vláda sa bude snažiť o urýchlenie rokovaní s EÚ, splnenie všetkých požiadaviek a prijatie európskej legislatívy.