Hlavná stránkaRozšírenieK ekonomike pristupujeme umiernene

Thorvald Stoltenberg: K ekonomike pristupujeme umiernene

Zdroj: Flickr, Arbeiderpartiet

(23.04.2012)

Nezdieľa obavy svojich krajanov z prípadného vstupu Nórska do EÚ. „Francúzi sú členmi EÚ 50 rokov a podľa mňa sú rovnako francúzski ako boli pred 50 rokmi,“ hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk bývalý nórsky minister zahraničných vecí, obrany, otec súčasného premiéra, Thorvald Stoltenberg.

 

Nórsko Vzťahy Nórska s EÚ sú riadené predovšetkým Dohodou o Európskom hospodárskom priestore. Tá rozširuje legislatívu jednotného trhu EÚ na Nórsko, Island a Lichtensteinsko, s výnimkou sektoru poľnohospodárstva a rybolovu.viac na www.EuropskaUnia.sk »si drží od EÚ odstup. V dvoch referendách povedali občania tesne nie.  Súčasný premiér, Váš syn, sa nechal počuť, že sa to určite počas jeho mandátu nezmení. Čo si politický mainstream v Nórsku a Vy osobne myslíte o súčasnom vývoji v EÚ – dlhová kríza, problémy v eurozóne – a ako vnímate spôsob riešenia týchto problémov?

Pozadie

Thorvald Stoltenberg bol veľvyslancom OSN, hlavným mediátorom OSN pre Balkán v rokoch 1993 až 1996, vysoký komisár OSN pre utečencov, veľvyslanec Dánska a prezident Nórskeho Červeného kríža. Od roku 1979 zastával funkciu ministra obrany a neskôr stál na čele ministerstva zahraničných vecí. V roku 2009 napísalOpens external link in new window Správu pre päť severských vlád, ktorá obsahuje návrhy pre zbližovanie spolupráce medzi severskými krajinami v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V júni 2010 ukončil svoju činnosť v komisii, ktorá vydala správu o novej drogovej politike Nórska. Jeho syn, Jens Stoltenberg, je nórsky premiér.

Ja som vždy podporoval typ spolupráce, ktorý predstavuje Európska únia. Taký je môj názor. Aj v 60. rokoch som bol za. Viac ako šesťdesiat rokov sa zaoberám medzinárodnými vzťahmi a nikdy som nevidel lepšiu záruku mieru ako to, ak urobíte ľudí na sebe vzájomne závislých. Ak aj vzplanie konflikt – a vždy sa nejaký objaví – nikto si nebude myslieť, že vojnou niečo získa. Na riešení sa dohodnú, alebo ich rozsúdi súd. Počas môjho života som videl ako veľa národnej prestíže je v konfliktoch. Takéto konflikty sa môžu ľahko zmeniť na vojnu, je to šialenstvo. Preto som bol vždy za tú formu integrácie akú dnes vidíme v EÚ. Bohužiaľ som prehral dve referendá.

To ma privádza k oveľa závažnejšej otázke. Keď sa my Nóri pozrieme na mapu Európy, vidíme, že Nórsko vyzerá ako okraj Švédska na hraniciach Európy. To má na Nórov istý vplyv. V kombinácii s dobrou ekonomikou, zamestnanosťou, s krásnou krajinou to spôsobí, že si mnohí ľudia povedia: „Prečo by sme sa mali zapojiť do všetkých tých európskych problémov“. Chápem, že teraz, keď má EÚ všetky tie problémy, tak nie je veľmi atraktívne do nej vstupovať.

Videla som dlhodobý prehľad prieskumov verejnej mienky a pravdou je, že podpora pre vstup do EÚ v Nórsku klesá...

Dramaticky. Podľa môjho syna, ktorý je tiež za vstup do EÚ, bude trvať ešte nejakú dobu, kým budeme mať pocit, že máme väčšinovú podporu. Existuje široká zhoda o tom, že skôr než vypíšeme ďalšie referendum, tak si musíme byť istí, že odpoveď bude áno. Tretie „nie“ si nemôžeme dovoliť. A to chvíľu potrvá.

Pred niekoľkými mesiacmi vyšla správa, ktorá mala otvoriť jednu z „najdôležitejších politických diskusií za posledných dvadsiať rokov“ o vzťahu Nórska a EÚ. Správa bola reakciou na žiadosť Islandu o vstup do EÚ a dôsledky, aké z toho plynú pre Nórsko. Aké sú hlavné obavy Nórska?

Najväčšia obava, je tá istá aká bola v rokoch 1972 a 1994 – že prídeme o našu suverenitu. Ja však tvrdím, že Francúzi sú členmi EÚ už 50 rokov a podľa mňa sú dnes rovnako francúzski ako boli pred 50 rokmi. Dáni sú členmi EÚ 40 rokov a sú takými istými Dánmi akými boli pred 40 rokmi.

Ako vnímate súčasný model prehlbovania európskej integrácie, ktorý sleduje nemecký model fiškálnej úspornosti?

Nebudem komentovať terajší vývoj. Viem o ňom len veľmi málo. Môj odkaz však znie – hlavný dôvod, pre ktorý som bol vždy za EÚ, znie, že je to najlepší spôsob na udržanie mieru. To je jednoduchá a veľmi dôležitá vec.

Ste prominentnou postavou nórskej Strany práce, ktorá sa v júli 2011 stala cieľom bezprecedentného útoku s desiatkami obetí. Zmenilo sa odvtedy niečo v spoločnosti a v strane? Aký bol vplyv tejto tragédie na spoločnosť?

Dôležité je, že táto tragédia ľudí spojila. Tradičné škriepky v dôsledku tejto tragédie úplne vymizli. Je to veľmi dôležité, a dúfam, že to bude aj naďalej prítomné, pretože je to pre malý národ nevyhnutné. Máme dokonca menej ľudí ako Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Máme 5 miliónov. Vy máte 5,5 milióna.

Nechcem používať mnoho klišé, ale na Nórsko sa Slováci, ale aj zvyšok Európy, pozerá ako na mimoriadne civilizovanú krajinu so sociálnym modelom, ktorému sa dá v kontexte nášho politického a ekonomického diskurzu len ťažko rozumieť. O Nórsku sa tiež hovorí, že je pre neho typický „úprimný a skromný“ spôsob výkonu moci charakteristický pre severský model. Aký je to pocit byť štátnym úradníkom v takejto krajine?

Nórsko má veľa výhod. Mnohé z nich iba náhodou, ale aj vďaka tomu, že pri našich rozhodnutiach stojíme pevne na zemi. Máme nerastné suroviny, ropu, zemný plyn, ryby, kvalitné produkty z poľnohospodárstva a lesy. To je dar a poskytuje nám to základný kameň pre produkciu, čo nám zase dáva základ pre zamestnanosť. Máme veľmi nízku mieru nezamestnanosti, približne 3 percentá. To nie je zlé.

Náš prístup k ekonomike je skôr umiernený. Byť bohatý a stále viac si uvedomovať, že sme bohatí, je samozrejme dobré, ale prináša to aj negatívne postoje. Dúfam, že budeme pokračovať v tom ako sme začali – umierneným prístupom s nohami na zemi.

Aké sú tie negatívne postoje?

Napríklad viera, že dokážete peniazmi dosiahnuť čokoľvek, aj šťastie. To, že nás je len 5 miliónov je výhoda. Nikdy som nesníval o tom narodiť sa a žiť v krajine, ktorá je svetovou veľmocou. To, že je nás málo znamená, že máme k sebe bližšie a nepoznáme skutočnú chudobu. Máme istú vzájomnú disciplínu, čo je dôležité.

Organizátori konferencie Globsec Vás pozvali do Bratislavy, aby ste tu prezentovali svoju Opens external link in new windowsprávu o návrhoch pre posilnenie bezpečnostnej spolupráce medzi severskými krajinami. O niečo podobné sa snaží aj V4. Nakoľko je politická súdržnosť a súdržnosť v oblasti strategickej orientácie dôležitá pre regionálne zoskupenie, ktoré chce prehlbovať takúto spoluprácu?

Rád o tom hovorím, môžem však len o našej skúsenosti. Nemyslím si totiž, že navštívim Bratislavu na dva dni a môžem dávať rady o tom, ako by sa V4 mala správať. Mám však niekoľko postrehov: Podnet k spolupráci v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky sa objavil z jedného novinového článku, ktorý napísali náčelníci štábu z Fínska, Švédska a Nórska. Vlády sa toho potom chytili. Títo náčelníci štábu povedali, že ak nezačneme spolupracovať, bude sa kvalita našich obranných systémov pomaly a postupne znižovať. O dvadsať rokov tak môže v Európe nastať situácia, kedy jediné krajiny, ktoré budú mať obranné systémy na kvalitnej úrovni, budú Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk » Zvyšok bude mať ešte horší systém ako má dnes, pretože sa dramaticky zvyšujú nároky na technológie.

Ministri ma poprosili, aby som napísal túto správu, a hoci som ju sám písal musím povedať, že je to veľmi fascinujúca správa. Som s ňou spokojný – je krátka, má 32 strán, a je oveľa odvážnejšia ako som zo začiatku čakal, že bude.

Napríklad návrh č. 13 – Severská deklarácia solidarity. Mal som ten pocit, že je to dôležité, že toto bude to lepidlo, ktoré udrží severské krajiny pohromade. Bolo to dôležité aj preto, aby sa prijali aj ostatné návrhy.

Práve teraz sa  pracuje na návrhu č. 7 sa – severská sieť na ochranu proti kybernetickým útokom.

Veľmi zaujímavý je tiež návrh na spoluprácu v oblasti vojnových zločinov.

Áno je. Máte dosť času?

Mám, len neviem, či aj Vy.

Ja som na dôchodku (smiech). Návrh prišiel od ľudí, ktorí mali pocit, že nebudeme pripravení na to, keď k nám prídu ľudia obvinení z vojnových zločinov. Neskôr sa stretli experti severských krajín, ktorí tvrdili, že nepotrebujeme viac spolupráce než tú, ktorú máme dnes. A čo sa stalo? Odvtedy sa počet ľudí, ktorí boli obvinení z vojnových zločinov alebo zo zločinov proti ľudskosti zvýšil. Spolupráca v tejto oblasti sa zintenzívnila.


Rozhovor sa uskutočnil v rámci konferencie Globsec 2012, ktorá sa pravidelne koná v Bratislave a predstavuje hlavné fórum o bezpečnostnej a zahraničnej politike v strednej Európe.

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo Spoločnosť pre strednú a východnú Európu Fórum pre medzinárodnú politiku FiF UK

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

Kalendár

25.09.2014 - 25.09.2014 CEZHRANIČNÉ DIALÓGY II.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235