Hovorí sa, že ani Priština, ani Belehrad nebudú s rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora spokojné (očakáva sa vo štvrtok, 22. júla). Aký si myslíte, že bude výsledok a reakcie?

Neviem si predstaviť, že by MSD mohol jednoducho rozhodnúť proti uznaniu vyhlásenia nezávislosti Kosova, keďže uznanie jedného štátu iným je suverénne právo a nie predmet medzinárodného práva. Na druhej strane, medzinárodné prítomnosť v Kosove – OSN a NATO - ktorá dala kosovským Albáncom potrebný priestor na toto vyhlásenie – tam je pod záštitou OSN.

V prípade, že jednoducho hodia Rezolúciu (UNSCR) č. 1244 do koša, MSD stanoví precedens, ktorý neprivíta žiadny štát, v ktorom sú separatistické tendencie. Takže mám podozrenie, že pristanú niekde uprostred. Čokoľvek povedia, Priština aj Belehrad to okamžite začnú otáčať na svoju stranu.

Je reálna nová rezolúcia OSN o znovunaštartovaní rozhovorov o statuse Kosova, ktorú pravdepodobne navrhne Srbsko?

Akejkoľvek novej rezolúcii budú predchádzať diskusie. Neviem si predstaviť ako by sa dve strany v Bezpečnostnej rade - USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré sú za nezávislosť a Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »a Rusko, ktoré sú proti – mohli dohodnúť na novej rezolúcii, pokiaľ tu nie je nejaká dohoda o hlavných otvorených otázkach.

Aký je váš názor na nedávne správy v médiách o tom, že Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »plánuje výmenu územia s Kosovom. Je to realistické riešenie?

Neverím, že výmenu územia sú dobrým alebo realistickým riešením. Neverím ani, že by sa Srbsko vzdalo časti územia, ktoré je jasne ich – napríklad Preševa – za iné územie, ktoré aj tak kontroluje v severnom Kosove.

Misia EULEX je tiež konfrontovaná s neriešiteľným problémom. Kritici tvrdia, že veľa vecí nechala nedoriešených UNMIK. Ako hodnotíte prácu šéfa misie EULEX Yvesa de Kermabonand a špeciálneho predstaviteľa EÚ v Kosove Pietera Feitha?

Peacekeeping je veľmi náročná práca. Dve najväčšie etnické skupiny v Kosove – Albánci a Srbi – majú za sebou dlhú históriu, ktorej súčasťou je ubližovanie jeden druhému. Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »zostáva uväznené v klanovom konflikte. UNMIK bol s podporou NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »schopný udržiavať pozdĺž rieky Ibar mier až do roku 2008, keď zodpovednosť za právo a poriadok prebral EULEX.

UNMIK nemohol vyriešiť základné politické otázky, v prvom rade status Kosova. To samozrejme nemôže ani EULEX. Kým UNMIK vykonával svoje úlohy neutrálnym spôsobom, EULEX a niekedy NATO sa občas snažili robiť viac ako len peacekeeping. Snažili sa tiež o nastolenie politickej vlády Prištiny nad Srbmi.

Na juhu, kde Srbi žijú v izolovaných enklávach, boli nakoniec schopní uspieť odstrihnutím elektrickej energie a telefónnych liniek a tým, že dovolili albánskej strane použiť zastrašovanie.

Na severe sa EULEX a Albánci vyhrážali jednostrannými krokmi, alebo ich aj robili, aby tunajších Srbov prinútili akceptovať nezávislosť. Tieto kroky ale neboli úspešné, pretože Srbi na severe mali možnosti, ktoré tí na juhu nemali, keďže sú plne napojení na Belehrad.

Dúfam, že Priština a jej medzinárodní spojenci sa po rozhodnutí MSD nevrátia k provokatívnym akciám. Stále sa možno chcú vyhnúť diplomatickému riešeniu s použitím sily. To by ale znamenalo novú vlnu násilia a etnickej dislokácie. Uvidíme.

Washington tvrdí, že bez ohľadu na rozsudok MSD bude naďalej uznávať suverenitu Kosova. V celom regióne západného Balkánu sú USA považované za najdôležitejšieho zahraničného partnera. Ako hodnotíte súčasné angažovanie sa USA v tomto regióne?

Samozrejme USA sú hlavným hráčom na Balkáne. Kosovo ale, myslím si, nie je v Obamovej agende až tak vysoko. Washington sa stará o Irak, Afganistan, Irán, Severnú Kóreu, Blízky východ, Čínu atď. Zdá sa, že to viedlo k tomu, že USA sa viac spoliehajú na EÚ. Napriek značným investíciám do misie v Kosove, Feith a De Kermabonand neboli schopní nájsť správnu formulu pre posilnenie etnického zmierenia.

Medzinárodný civilný úrad (ICO) a EULEX by sa mali sústrediť na to, aby zmenili Kosovo na juh od rieky Ibar na model multi-etnickej demokracie a čistej vlády. USA a EÚ by mali ponechať otázku severu na riešenie prostredníctvom rokovaní.

V nedávnom článku predpokladáte, že USA podporujú jednostranný kosovský prístup k severu krajiny v nádeji, že budú môcť znížiť alebo ukončiť vojenskú prítomnosť v kosovskej misii NATO. Na to, aby sa to stalo musel by byť ale kosovský problém „vyriešený“. Ako to môže americká podpora takéhoto prístupu uľahčiť?

Zdá sa, že snaha USA o vyriešenie kosovskej otázky spočíva v spoliehaní sa na EÚ, v podpore pre kroky Prištiny smerujúce k nastolenou moci nad kosovskými Srbmi, v diplomatickom úsilí získať pre kosovskú nezávislosť viac medzinárodného uznania a veľmi diskrétnom odrádzaní od korupčných praktík. Americká prítomnosť v kosovskej misii NATO je skôr skromná.

Nie som si istý, či súčasný prístup USA bude stačiť na to, aby vyriešil pretrvávajúci pat týkajúci sa štatútu. Ľudia na ministerstve zahraničia, ktorí usmerňujú americkú politiku v Kosove to asi tiež vedia. Preto mám obavu, že USA by mohli chcieť podporiť snahu Prištiny o podrobenie si Srbov na severe prostredníctvom sily.

Ako bude podľa vás vyzerať región o 5-10 rokov?

Tu treba byť optimistom. Malo by byť pre EÚ možné, aby priviedla celý Balkán k členstvu a k disciplíne, ktorá sa s členstvom spája. To by sa malo dať stihnúť do 10-15 rokov. Koniec koncov, ten región nie je pri Európe, on je Európa.

Ak každý využije príležitosť, ktorú budú predstavovať odporúčania MSD pre Valné zhromaždenie OSN, aby sa obnovilo diplomatické úsilie o nájdenie kompromisného riešenia, s ktorým vie každý žiť, potom by mohol pokrok prísť ešte rýchlejšie. USA a Rusko by mohli vytvoriť jadro nového medzinárodného partnerstva, ktoré by do Srbska a Kosova naozaj mohlo priniesť mier.

Gerard M. Gallucci je americký diplomat na dôchodku. Slúžil tiež v mierových misiách OSN. Pracoval v službách americkej diplomacie pri riešení konfliktov v Angole, Južnej Afrike, Sudáne a ako riaditeľ pre medzi-americké záležitosti v Národnej bezpečnostnej rade.

Od júla 2005 do októbra 2008 pôsobil ako regionálny predstaviteľ OSN v kosovskej Mitrovici.

Gerard M. Gallucci sa rozprával s editorom EurActiv.de Danielom Tostom