Žiadosť Srbska o vstup do EÚ bude posudzovaná predovšetkým z hľadiska schopnosti pokojne vychádzať so svojimi susedmi vrátane udržiavania živých a kooperatívnych vzťahov s Kosovom bez ohľadu na jeho budúci status, hovorí akademik. Zároveň ale tvrdí, že zatiaľ čo sa vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom môžu zlepšiť relatívne ľahko, Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »je iný prípad.

Po zvolení Iva Josipovića za chorvátskeho prezidenta sa črtá nádej, že sa skončí právna vojna medzi Belehradom a Záhrebom, ktorí sa navzájom pred medzinárodnými súdnymi orgánmi obviňujú z genocídy.  

V Bosne je podľa Radojkovića situácia napätejšia kvôli rastúcej nerovnosti medzi bohatšími etnickými Srbmi v Republike Srbskej a chudobnejšími Bosniakmi a Chorvátmi vo zvyšku krajiny. Rozptýliť napätie sa pokúšal srbský prezident Boris Tadič, keď na pri oficiálnej príležitosti v Republike Srbskej a vyhlásil, že Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa bude držať podpory suverenity Bosny a Hercegoviny ako jednotného štátu.

Podľa Radojkovića nebudú srbskí nacionalisti podporovať nezávislosť Republiky Srbskej: „Ak by to spravili mohlo by sa to zároveň považovať za legitimizovanie suverenity Kosova”.  

Profesor pripomína, že existuje možnosť, že Medzinárodný súdny dvor označí jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova za protiprávne. Poukazuje tiež ne nebezpečenstvo rastúceho napätia medzi kosovskými Srbmi a Albáncami.

Proces demokratizácie v Srbsku podľa Radojkovića prebieha, ale nie je ešte ukončený. „Naša deľba moci nie je veľmi jasná. Politika je príliš prítomná v súdnictve a v médiách. Uvedomujeme si, že korupcia je prítomná všade v krajine”.

Pozitívne vníma všeobecnú podporu pre európsku integráciu a dôsledky, ktoré môže mať. Ako príklad uvádza, že hlavné politické strany uzavreli tichú dohodu, že budú podporovať snahu o členstvo v Únii.

Pokiaľ ide o ekonomiku, Radojković tvrdí, že hoci je Srbsko potenciálne atraktívne vďaka svojim dohodám o voľnom obchode so zvyškom Balkánu a Ruskom, chýba cielená politika na podporu investícií a konkurencieschopnosti.

Potrebné pre zdravý vývoj krajiny podľa neho je, aby Srbi diskutovali a jasne prijali zodpovednosť za vojnové zločiny. „Pochovali sme nacionalistické problémy hneď po skončení II. svetovej vojny, len na to, aby sme im čelili oveľa násilnejšie o 40 rokov neskôr. Minulosť Srbska má vplyv na jeho budúcnosť. Musíme sa vyrovnať s našou nedávnou históriou”, uzavrel.

Miroljub Radojković je profesorom žurnalistiky na Univerzite v Belehrade

Kompletný rozhovor si môžete prečítať tu.