• V akom stave je momentálne Bosna?

Po dva a pol ročnej stagnácii sa od apríla tohto roku hýbe konečne dopredu. Výsledok, ktorý sme dosiahli, však stále nezodpovedá energii, ktorú sme do toho museli investovať. Inými slovami, každý malý posun dopredu si vyžaduje obrovské množstvo energie a tlaku zvonku.

• Čo sa zmenilo?

Od októbra 2005 bol pre Bosnu zastavený proces európskej integrácie. Od apríla 2006, kedy v parlamente neprešiel balíček návrhov na ústavnú reformu, krajina nemala dobré správy. To malo veľmi citeľný dopad na atmosféru v spoločnosti, ktorá sa výrazne zhoršila. Napokon sa v apríli tohto roku podarilo prijať dva zákony o reforme polície, čím sme celý proces odblokovali a Európska únia súhlasila s podpisom Stabilizačnej a asociačnej dohody. Bosna je tak opäť v hre, má pred sebou jasnú perspektívu a vie aké sú pravidlá hry, ktoré musí dodržiavať.

• Domáci sa veľmi bránili reforme polície. Ako teraz funguje v praxi?

Problém v Bosne a Hercegovine, ktorý sa najviac prejavil práve v otázke reformy polície bol, že všetky tri ústavné národy sa pozerali na tú otázku nie ako na technický problém riešenia polície, ale ako na istý precedens, ktorý bude zohľadnený v budúcej ústave. Čiže oni nediskutovali o polícii, ale o svojom mieste v budúcej ústave. To nesmierne skomplikovalo celú debatu. Napokon sme síce dosiahli menej, ako boli, podľa môjho presvedčenia, nereálne ambície pred štyrmi rokmi, ale zároveň maximum toho, čo sa dosiahnuť dalo. Vyžadovalo si to veľké úsilie všetkých politických strán, ktoré za to bojovali.

• V praxi teda nie je problém s uplatňovaním reformy...

V praxi nie je problém aj vďaka tomu, že tento návrh je ich. Odhlasovali si ho, takže ho nespochybňujú.

• Vy ste povedali, že sa snažíte hrať v Bosne a Hercegovine európskou kartou. Je naozaj pre nich EÚ takým lákadlom?

Áno, je. O tom niet pochýb. Môj úrad si robil pred mesiacom prieskum, ktorý ukázal, že až 86% ľudí podporuje európsku integráciu. Druhá vec je, že ten proces v Bosne a Hercegovine a vo všeobecnosti v priestore západného Balkánu je trochu iný, než bol u nás na Slovensku a v susedných krajinách.  Pre nás bola európska integrácia absolútna priorita a všetko ostatné bolo druhoradé. Pre Bosnu a Hercegovinu zostáva najdôležitejšou témou otázka štátnej identity, reformy ústavy a postavenia národov. Integrácia do EÚ prichádza až v druhom slede.

Navyše, v našom prípade bola európska vízia omnoho konkrétnejšia, celý proces bol rýchlejší, vedeli sme, čo od neho očakávame. V Bosne a Hercegovine chýbajú základné vedomosti o európskej integrácii, tá perspektíva je vzdialenejšia a tým pádom aj menej atraktívna. Skrátka, v porovnaní s nami majú Bosniaci väčšie problémy v mene cieľa, ktorý je menej atraktívny.

• A čo ich láka na Únii? Sú to peniaze alebo je to aj určitý stabilizačný prvok, ktorý by ich mohol ochrániť pred nimi samými?

Únia má pre bežných občanov v krajinách za jej hranicami pozitívny imidž, pretože predstavuje spoločenstvo štátov, ktoré sú politicky stabilné, ekonomicky úspešné a garantujú práva každého jednotlivca. Je to jedna zdravá rodina a oni chcú byť jej členmi. Je to vlastne intuícia, že im tam bude dobre. Teraz sme vo fáze, keď tú intuíciu meníme na konkrétne témy a otázky, ktoré treba riešiť.

• Je pravda, že niekedy vám vravia „Dajte nám víza a potom si už celú Úniu nechajte!“?

Áno, lebo pre mnohých ľudí sú víza hlavná a často jediná téma, cez ktorú EÚ poznajú. Vyplýva to aj z nízkej informovanosti. O ďalších aspektoch európskeho členstva nevedia hovoriť, lebo ich nepoznajú, nevedia, čo to prináša. Ale zrušenie víz je niečo, čomu rozumie každý človek.

• Na koľko je pre nich vízová povinnosť ťažká?

Je to pre nich psychologicky ponižujúce, ťažko to prežívajú a veľmi zle sa s tým vyrovnávajú. Je to téma, ktorú sledujú a mnohí z nich jasne hovoria - cez víza budeme hodnotiť, do akej miery ste k nám úprimní vy, Európska únia.

• Veľmi by im pomohlo, keby sa zrušila vízová povinnosť?

Pomohlo by to v prvom rade v tom, že by sme im dali jasný signál, že ich berieme vážne, keď hovoríme, že sú budúci členovia EÚ, že sú naši budúci partneri. Nechcem tvrdiť, že Únia nič nerobí - od 1. januára vstúpil do platnosti balíček liberalizačných vízových opatrení, ale to je všetko veľmi byrokratické a komplikované. Mnohí ľudia hovoria, že im to v skutočnosti ešte sťažilo proces získavania víz.

• Čo musia vlastne splniť? Je to náročné?

Je to veľmi náročné, ten zoznam dokladov, ktoré musia priniesť, je naozaj ponižujúci. Dotýka sa to predovšetkým ľudí, ktorí sú uznávaní umelci alebo vedci a v tom priestore je ich naozaj veľa.

• Čo musí krajina splniť, aby sa zbavila vízovej povinnosti?

Proces má jasne definované kritéria, ktoré sú technické, nie politické. Je to kontrola hraníc, zabezpečenie ochrany cestovných dokumentov, pravidlá vydávania víz aj niektoré ďalšie dokumenty, ktoré sú špecifické pre každú krajinu. Prvýkrát vláda presne vie, čo sa od nej vyžaduje a keď to splní, víza budú minulosťou.

• Je tam nejaký časový horizont?

To všetko bude závisieť od rýchlosti, akou budú plniť podmienky. Jednou z nich sú biometrické pasy a vieme aj na Slovensku, že to je niečo, čo sa nedá urobiť za dva týždne. Podľa toho, ako seriózne k tomu budú pristupovať môžeme hovoriť o mesiacoch alebo niekoľko málo rokoch.