Profesor Várady v rozhovore pre EurActiv.de kritizuje posudok súdu ako príliš „úzky“ a tvrdí, že otázka Kosova mala byť vyriešená vzápätí po vojne medzi etnickými Albáncami a srbskými silami (1998 – 1999) keď bol Slobodan Miloševič stále v úrade.

„Ak existoval koncept nezávislého Kosova, je veľmi zvláštne, že Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »Miloševičovi nezobrali. Je to pre mňa veľmi ťažko pochopiteľné, pretože by to na Balkáne vytvorilo úplne inú situáciu“, hovorí.

„Namiesto toho bolo bremeno presunuté na veľmi krehké post-miloševičovské vlády. Očakávalo sa, že prispejú k vytvoreniu nezávislého Kosova. Je zrejmé, že také niečo nebolo politicky nemožné“, pokračuje.

Varady verí, že nové vlády by sa z odňatia Kosova tiež netešili, ale aspoň by to bolo bývalo vyriešené. „Namiesto toho tu máme rezolúciu č. 1244 ktorá jasne definuje Kosovo ako autonómny región v rámci Srbska. Je veľmi ťažké pochopiť, prečo bol zvolený takýto prístup“.

Zároveň si je istý, že posudok Medzinárodného súdneho dvora bude inšpiráciou pre ďalšie secesionistické snahy a odmieta tvrdenie, že Kosovo je prípad sui generis.

Názor súdu podľa neho určite povzbudí Abcházko, Južné Osetsko a Baskicko. Argument, že nejde o precedens je podľa neho slabý. „Nemôžete vyňať Medzinárodný súdny dvor zo sveta konzistencie.“

Okrem toho kritizuje úzke  a technické zameranie posudku súdu, ktorý neodpovedal na skutočné otázky – právo Kosova na sebaurčenie a územnú celistvosť Srbska.

„Jeden z kľúčových argumentov, ktoré zazneli, predovšetkým zo strany Kosova bolo právo na sebaurčenie. Na druhej strane potom stál srbský argument o územnej celistvosti. Súd sa rozhodol, že nebude považovať tieto otázky za relevantné a namiesto tohto sa jednoducho sústredil na text deklarácie.“

„To je trochu problematické, pretože samotný text bez kontextu nemá žiadny význam. Kontext nemožno jednoducho vnímať bez zváženia otázky sebaurčenia  a bez zváženia územnej celistvosti“, komentuje Várady.

„Súd tiež jasne povedal, že sa nezaoberal otázkou, či deklarácia nezávislosti zakladá štátnosť. No zmyslom deklarácie je založiť štátnosť“, vyratúva nedostatky posudku.

Podľa Váradyho názoru súd zúžil čo najviac svoje zameranie pri vypracovávaní posudku, aby si zabezpečil väčšinovú podporu vo veľmi zložitej situácii. „Hoci sa súdu podarilo vyhnúť sa problémom, vyhol sa aj hlavnej otázke

na tejto linke