Gallup House hostil podujatie v spolupráci s European Fund for the Balkans, ktorý sa zaoberal riadením, korupciou a politickou zodpovednosťou v regióne. Vychádzali pri tom z prieskumu Gallup Balkan Monitor z roku 2009.

Z prieskumu, ktorý sa robil v septembri 2009 vyplynulo, že viac ako dve tretiny respondentov z viacerých krajín na Balkáne vnímajú korupciu ako „pretrvávajúcu“ a „rozšírenú“ a to ako vo vláde tak aj v prostredí biznisu.

Vnímanie korupcie je najvyššie v Chorvátsku (92 %), Srbsku (91%) a Bosne a Hercegovine (90 %) pričom toto číslo stúpa kontinuálne od roku 2006 vo všetkých krajinách okrem Albánska a Macedónska.

Vnímanie korupcie vo vláde je najvyššie v Kosove (84 %) a v Bosne a Hercegovine (81 %). Výnimkou je Čierna Hora Čierna hora je posledný štát, ktorý pribudol na mape Európy. V referende v máji 2006 si Čiernohorci vybrali nezávislosť od Srbska a 3. júna bol vyhlásený suverénny štát Čierna hora.viac na www.EuropskaUnia.sk »s 49 %.

Viac než štvrtina respondentov v Bosne a Hercegovine a Kosove uviedla, že boli osobne dotknutí organizovaným zločinom vo svojom bežnom živote. Cez 50 % Albáncov uviedlo, že museli niekedy dať úplatok či dar, aby vyriešili nejaký problém. Podobnú skúsenosť má len 8 % Chorvátov.

Riaditeľ Gallup Europe Robert Manchin zdôraznil, že úroveň dôvery, ktorú majú ľudia vo vládu a súdnictvo je „kľúčová“ pre ich vlastný vnímaný dobrý pocit. Tí, ktorí politikom dôverujú sa cítia byť menej postihnutí hospodárskou krízou a to bez ohľadu na svoju skutočnú materiálnu situáciu.

Dušan Reljič, výskumník nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky (SPW) poukázal na obdobie „bezprávia“ na Balkáne medzi rokmi 1991 a 2001 kedy prevládali násilie a zločin a vytvorili nový sektor zakázanej ekonomiky.

Dôveryhodnosť EÚ sa zhoršuje?

Reljič verí, že krajiny západného Balkánu „majú obrovskú šancu“ očistiť svoju spoločnosť s využitím kondicionality EÚ. Varoval ale, že niektoré členské krajiny sa s integráciou regiónu neponáhľajú a prísľub eventuálneho členstva založenom na spĺňaní kondicionality musí byť oveľa dôveryhodnejší.

„Ak krajiny a politické elity najmä na západnom Balkáne vidia, spozorujú a cítia, že dôveryhodnosť prísľubov sa oslabuje, ich pripravenosť plniť svoju časť úloh sa oslabuje tiež,“ varoval.

Reljič pripomenul, že Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »je skutočne problémová oblasť pretože v sebe kombinuje vysokú pôrodnosť a vysokú nezamestnanosť medzi mladou populáciou. „Najpriamejší spôsob, aký môže EÚ použiť, aby znížila úroveň kroupcie a zločinu v Kosove je povoliť pracovnú migráciu.“