Pozadie:

Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »získalo samostatnosť od Srbska 17. februára 2008. Odvtedy jeho nezávislosť uznalo 43 štátov po celom svete. Kosovský parlament schválil novú ústavu a vláda sa snaží budovať vlastné kapacity a hospodárstvo krajiny. V procese výrazne pomáhajú zahraniční donori - od roku 1999 už Kosovu poskytli viac ako tri miliardy eur. V piatok sa zišli na konferencii v Bruseli.

Otázky:

Medzinárodní donori sa na konferencii v Bruseli dohodli, že poskytnú Kosovu ďalšiu pomoc v objeme 1,5 miliardy eur. Podmienkou je však maximálna transparentnosť a boj proti rozšírenej korupcii. "Náš cieľ je veľmi jasný - vytvoriť podmienky na ekonomický rast, investície, a zamestnanosť pre všetkých ľudí v Kosove a vo všetkých jeho komunitách," vyhlásil na konferencii komisár pre rozširovanie Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

EÚ za zaviazala poskytnúť 500 milónov eur (789 dolárov) a USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »prispejú sumou 400 miliónov dolárov. Najmladší európsky štát chce peniaze použiť predovšetkým na investície do energetiky, infraštruktúry, poľnohospodárstva, vzdelávania a zdravia.

Kosovský minister financií Ahmet Shala pripomenul, že krajina potrebuje vybudovať nové ministerstvá obrany a zahraničných vecí (ich agendu doteraz vykonával výhradne UNMIK), sieť zahraničných zastupiteľstiev a v neposlednom rade prebrať splácanie zahraničného dlhu z čias Juhoslávie Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »ho vyčíslilo na 1,2 mld. dolárov, Kosovo uznalo 900 mil.)

Mnohí zahraniční pozorovatelia i domáce intelektuálne elity však pripomínajú, že Kosovo sa v predovšetkým musí naučiť používať peniaze efektívne a cielene: "Nezabúdajme, že od roku 1999 sme od donorov dostali už tri miliardy eur a nedá sa povedať, že by Kosovo žalo úspechy. Nie je to o peniazoch, ale o ich efektívnom vynakladaní," upozornil ekonóm Shpend Ahmeti, ktorý v minulosti pracoval aj pre Svetovú banku v Kosove.

"Táto konferencia sa vníma ako čarovný prútik, ktorý všetko vyrieši, ale nie je to tak," doplnil Safet Gerxhaliu z Kosovskej obchodnej komory. Pripomenul kosovský rozpočet, ktorý je dlhodobo prebytkový - minulý rok skončil v bilancii + 300 mil. eur. Hlavným dôvodom je nízka absorbčná schopnosť krajiny, ktorá nedokáže peniaze efektívne premeniť do zmysluplných projektov.

Ďalších 700 miliónov eur je uložených v privatizačných a penzijných fondoch. "Peniaze máme, ale nevieme, ako ich využiť. Ak máte zlú fiškálnu politiku, slabý bankový systém, rozmáhajúce sa pašeráctvo, nestrážené hranice... kto by bol taký bláznivý, aby sem prišiel investovať?" pýta sa Safet Gerxhaliu.

Kosovo sa však pomaly vzmáha. Miera investícií z domácich i zahraničných rokov má rastúcu tendenciu. Šance na rozvíjajúcom sa trhu s najmladšou európskou populáciou využívajú najmä slovinské firmy. V krajine však stále zostáva viac ako 50% nezamestnanosť.

"Prosím vás, neposudzujte nás podľa našej minulosti a starých chýb, ale na základe nových ekonomických podmienok a potenciálu do budúcnosti," vyhlásil počas konferencie kosovský premiér Hashim Thaci. Zároveň uistil donorov, že milióny eur budú využité maximálne transparentne, efektívne a nedostanú sa do "zlých rúk."