Pozadie

EÚ privíta desať nových členských štátov 1.mája 2004: Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » S približovaním dátumu rozšírenia sa stále väčší počet výskumných inštitúcií pokúša predpovedať jeho ekonomický dopad.

Otázky

Nová správa Lombard Street Research uvádza, že ekonomický rast Veľkej Británie by sa mohol významne zvýšiť, pretože trh práce vo Veľkej Británii priťahuje obrovské množstvo pracovníkov z pristupujúcich krajín. Na rozdiel od Veľkej Británie, väčšina členských štátov, vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska, ponechá svoje trhy práce pre novo prichádzajúcich uzatvorené na obdobie siedmich rokov.

Štúdia spochybňuje zakorenenú vieru, že rozširovanie bude najviac prospešné pre ústredné krajiny EÚ, ako sú Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Nižšie náklady na prácu a produkciu na východe môžu ohroziť Nemecko a ostatné krajiny v geografickej blízkosti nových členských štátov, pretože tieto budú pokračovať v exporte výroby a práce smerom na východ.

Podľa štúdie predstavuje priemerná mzda v troch najväčších prístupových krajinách z hľadiska veľkosti populácie, v Poľsku, Maďarsku a Českej republike, len niečo okolo 13% úrovne priemernej mzdy vo Veľkej Británii. Očakáva sa, že obrovské mzdové rozdiely budú priťahovať mnohých uchádzačov o prácu z východnej Európy. Skúsenosti z obdobia vstupu Španielska a Portugalska do EÚ v roku 1986 však ukazujú, že pohyb pracovníkov bol len veľmi obmedzený, hoci mzdy v týchto dvoch krajinách predstavovali približne 70% úrovne EÚ.

Podľa Lombard Street Research, tok imigrantov do Veľkej Británie by sa mohol zvýšiť až na takmer 200 000 ročne, čo by znamenalo 0,5-0,6 percentný nárast pracovnej sily ročne. To by mohlo viesť k nárastu ekonomického rastu Veľkej Británie až o pol percentuálneho bodu. Z hľadiska súčasných trendov rastu sa predpokladá, že Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO, členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »by mala predstihnúť Nemecko, ktoré v súčasnosti predstavuje najväčšiu ekonomiku, v časovom horizonte 20 rokov.

Nová štúdia, ktorú vypracoval Deutsche Bank Research predpovedá široko spektrálnu migráciu zo strednej a východnej Európy na západ. Do roku 2015 by sa mohlo presunúť z tohto priestoru až okolo troch miliónov ľudí, ako uvádza Deutsche Bank Research. Podľa tejto štúdie bude východná Európa ďalej strácať ročne v priemere 75500 osôb ročne do roku 2050. Uvádza aj mzdové rozdiely, ako hlavný stimul migrácie: mzdy v nových členských štátoch sa pohybujú v rozpätí od 15% menej ako v EÚ (Slovinsko) do 70% menej ako EÚ (Litva). Mzdy v troch najväčších budúcich členských štátoch, v Poľsku, Maďarsku a Českej republike - sa pohybujú na úrovni okolo 50% EÚ, miera nezamestnanosti v Poľsku, ktorá v súčasnosti dosahuje úroveň okolo 20%, predstavuje dodatočný motív hľadania práce na západe.

Iná štúdia, ktorú uverejnil Austrian Institute for Economic Research (WIFO) skúma prínos členstva v EÚ pre krajiny ako Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré sa stali členmi v roku 1995. Podľa WIFO tieto tri krajiny obohatili Úniu ako celok predovšetkým kvôli svojmu vysokému HDP na osobu. No aj pre tieto tri krajiny bola integrácia prínosom: v období rokov 1995-2001 členstvo v EÚ pridalo 0,83% HDP vo Fínsku, 0,42% v Rakúsku a 0,3% v Švédsku. Je to predovšetkým dôsledok silných priamych investícií a participácie na výskumných a vývojových programoch EÚ.

Ďalšie kroky

Rozširovanie EÚ by sa podľa časového harmonogramu malo uskutočniť 1.mája 2004. No väčšina súčasných členských štátov nedovolí pracovníkom z východnej Európy v období siedmich rokov po rozšírení hľadať si zamestnanie v EÚ. Mnohí výskumníci varujú, že súčasné členské štáty, ktorých populácia starne a zmenšuje sa, bude v blízkej budúcnosti musieť bojovať o ľudské zdroje.