Ak nebude slovinsko-chorvátsky spor o niektoré hraničné územia čím skôr vyriešený v súlade so záujmami Ľubľany, je „celkom realistické,“ že v Slovinsku sa uskutoční referendum o budúcom rozšírení EÚ o Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk » oznámil Samuel Zbogar, slovinský minister zahraničia. O možnosti vypísať ratifikačné referendum o chorvátskej prístupovej zmluve informoval 7. januára chorvátsky denník Jutarni list.

Hovorca komisára Olliho Rehna, ktorý je zodpovedný za rozširovanie, pre EurActiv vyhlásil, že Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa nikdy nevyjadruje k spôsobu, akým jednotlivé krajiny EÚ ratifikujú medzinárodné zmluvy, vrátane prístupových zmlúv s kandidátskymi štátmi.

Počas Francúzskeho predsedníctva Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »pre hraničný spor dvakrát zablokovalo otvorenie nových prístupových kapitol. Jutarni list v tejto súvislosti píše, že Európska komisia viackrát vyjadrila ľútosť nad súčasným vývojom. Aj napriek úsiliu Francúzska byť mediátorom sporu počas poslednej medzivládnej konferencie, Slovinsko zablokovalo otvorenie 9 z 10 prístupových kapitol.

Hraničný spor medzi Chorvátskom a Slovinskom sa dotýka území na štyroch miestach, na pobreží aj vo vnútrozemí. Oblasti sú pre obe krajiny strategické pre exkluzívne práva na prístup k hlbokomorským zónam. Na rozdiel od Slovinska, súčasťou územia Chorvátska je pomerne dlhé prímorské pobrežie. Slovinsko sa pre svoj obmedzený prístup k moru samo považuje za „geograficky znevýhodnený štát.“ Vypísanie ratifikačného referenda nie je podľa slovinskej ústavy formálnym problémom, pretože na takýto krok stačí petičná požiadavka s podpismi 40 tis. občanov, ktoré majú nacionalistické politické sily bez problémov k dispozícii (EurActiv 05/01/08).