Ústavný dodatok prijatý referendom otvára pre Alijevovu rodinu možnosť predĺžiť desaťročia trvajúcu dominanciu v bývalej sovietskej republike. Azerbajdžan Azerbajžan má s EÚ uzatvorenú Dohou o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politikyviac na www.EuropskaUnia.sk »je dôležitým dodávateľom plynu a ropy na západ.

Volebná komisia uviedla že 92,2 percenta voličov podporilo zrušenie obmedzenia. Prepočítaných mali výsledky z 54 % volebných okrskov. Účasť bola 71 % napriek tomu, že opozícia vyzývala ľudí, aby zostali doma a nešli hlasovať.

„Tieto dodatky sú dobré pre ľudí,“ povedal učiteľ Sabir Farajev po tom, ako odvolil.  „Ak si prezident zaslúži byť hlavou štátu, môže byť prezidentom celý život,“ povedal.

Štyridsaťsedem ročný Alijev je prezidentom od roku 2003, kedy v pozícii hlavy štátu vystriedal svojho otca Hejdara Aliejva.  Ten bol najvyšším predstaviteľom komunistickej strany Azerbajdžanskej socialistickej republiky, neskôr sa stal prezidentom nezávislého štátu.

Počas jeho vlády zaznamenala krajina hospodársky rozmach, za ktorý vďačí nerastným surovinám v Kaspickom mori. Alijev sa vždy snažil lavírovať medzi západom a Ruskom, ktoré v regióne súperia o vplyv nad energetickými zdrojmi.

Moslimská krajina je pre Európu dôležitá pri znižovaní energetickej závislosti na Rusku – čo podľa opozície zmiernilo jej kritiku azerbajdžanskej demokracie.

Rýchly ekonomický rast priniesol zlepšenie infraštruktúry a životnej úrovne. Opoziční lídri sú bez vplyvu a v mysliach ľudí spojení s vojnou a chaosom, ktoré poznačili prvé roky nezávislosti krajiny, kedy Alijev na chvíľu nebol pri moci.

Podľa kritikov stojí moc Ilhama Alijeva na obmedzovaní demokracie a kultu osobnosti, ktorý sa vytvoril okolo jeho otca.

EurActiv/Reuters