"Ukrajinu veľmi zaujíma Východné partnerstvo (EaP)", najmä pokiaľ ide o sektorovú spoluprácu v oblasti regionálneho rozvoja a bezpečnosti, uviedol v pondelok (28.9.) na konferencii "Ukrajina - náš európsky sused" Oleksij Perevezencev, predstaviteľ Úradu vlády Ukrajiny. O Ukrajine je známe, že novú iniciatívu Bruselu vnímala spočiatku skepticky. Perevezencev však doplnil: "Sme realistickí. V súčasnosti nevstupujeme, ale približujeme sa k EÚ." Ako príklad uviedol, že v rámci EaP už existuje návrh dohody o bezvízovom režime s EÚ, ktorý čaká na svoje schválenie.

Vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom, a teda i medzi Ukrajinou a EÚ, možno stavať na dobrých základoch, uviedol Marián Jakubócy z Ministerstva zahraničných vecí SR. Podľa neho sa spolupráca neobmedzuje len na politickú úroveň, ale prebieha i reálne v praxi. Rok 2008 bol rokom najúspešnejšej obchodnej výmeny medzi Bratislavou a Kyjevom, od roku 2002 narástla jej hodnota dvojnásobne. Nebyť globálnej hospodárskej krízy, i v roku 2009 by pokračoval tento trend.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »považuje v rámci iniciatívy Východné partnerstvo za jednu z prioritných krajín práve Ukrajinu, doplnil Jakubócy. V súčasnosti fungujú medzi Slovenskom a Ukrajinou tri medzivládne pracovné skupiny - Komisia pre cezhraničnú spoluprácu, Komisia pre obchod a Komisia pre národnostné menšiny.

Alexander Duleba, riaditeľ Výskumného centra SFPA a moderátor diskusie, v tomto smere odporučil slovenskej diplomacii, aby sa v rámci EaP sústredila na to, "ako ponúknuť Ukrajine Asociačnú dohodu, ak má byť podpísaná". Doplnil, že rozhodnutie sa skôr pre sektorovú spoluprácu medzi Ukrajinou a EÚ namiesto veľkého asociačného procesu padlo v roku 2006.

Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »Slovensku v čase krízy nepomôže

Ukrajinská vláda a tamojšie energetické firmy spravili "všetko, čo bolo v ich silách", aby prispeli k predídeniu, resp. k rýchlemu ukončeniu januárovej plynovej kríze, uviedol Oleksij Perevezencev. Riešením, ktoré by pomohlo predísť opakovaniu podobnej situácie v budúcnosti, by bolo podľa neho vytvorenie "spoločného energetického priestoru" medzi Ukrajinou a krajinami EÚ.

Michail Gončar, riaditeľ NOMOS Intellenergy Group pre energetické programy, je presvedčený, že Ukrajina po právnej stránke nenesie zodpovednosť za januárovú plynovú krízu a jej dôsledky. Kyjev nie je súčasťou a ani zmluvnou stranou dohody o dodávkach plynu z Ruska pre Slovensko. Slovenský Plynárenský Priemysel preberá dodávky plynu od ruského Gazpromu až na slovenskom území, uviedol, pričom opakovane zdôraznil, že plyn sa de iure nepreberá od ukrajinskej, ale ruskej firmy.

Slovensko sa ani z druhej odstávky energetických surovín za posledné obdobie nepoučilo. Po januári 2009 sa neuskutočnili žiadne špeciálne rokovania a neprijali sa žiadne nástroje, ktoré by mali pomôcť predísť opakovaniu podobnej situácie, upozornil Gončar.

Ani dobré vzťahy s Ruskom nie sú zárukou, že dodávky energií nebudú využité ako nástroj na dosiahnutie zahraničnopolitických alebo iných cieľov Moskvy. Gončar ako príklad uviedol Energetickú stratégiu Ruska, v preambule ktorej sa priamo uvádza, že nerastné suroviny môžu byť jedným z nástrojov zahraničnej politiky. Súčasne, odhad dlhodobého trendu je, že Gazprom bude znižovať dodávky zemného plynu zahraničných partnerom.

Ak sa bude opakovať podobná situácia ako v januári 2009, Ukrajina nebude pre súčasné technické podmienky môcť pomôcť Slovensku, uzavrel Gončar.

V čase plynovej krízy prejavila vláda v Kyjeve málo empatie so Slovenskom, domnieva sa Urban Rusnák, osobitný predstaviteľ MZV SR pre vonkajšiu energetickú bezpečnosť. Pre ilustráciu ponúkol porovnanie; zatiaľ čo zastavenie dodávok plynu bolo pre ukrajinskú politickú reprezentáciu a priemysel len "malou šarvátkou" s Moskvou, pre Bratislavu to znamenalo "bezprostredné ohrozenie".

Spoľahlivosť dodávok energií cez Ukrajinu nečelí technickým, ale politickým prekážkam, myslí si Rusnák. Z hľadiska najbližšej vykurovacej sezóny vidí ako riziko blížiace sa prezidentské voľby na Ukrajine, ako i blížiaci sa koniec 20-percentnej zľavy na dodávky ruského plynu na Ukrajinu v súčasnom roku. Z dlhodobého hľadiska je poďla Rusnáka riešením energetická sektorová integrácia Ukrajiny a EÚ. Ak sa tak neudeje, spolupráca bude po posledných krízach poznačená nedôverou, uzavrel.

Medzinárodnú konferenciu "Ukrajina - náš európsky sused" organizovala 28. septembra 2009 Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci so Zastúpením EK na Slovensku, Fakultou medzinárodných vzťahov EU v Bratislave a zastúpením Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku.