Ankara nepotrebuje žiadne „láskavosti“, ale rovnaký prístup ako má EÚ k iným kandidátskym krajinám, povedal Ahtisaari pri prezentácii správy Nazávislej komisie pre Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » na pôde bruselského think-tanku European Policy Centre.

Bývalý prezident neutrálneho Fínska ocenil napríklad úlohu, ktorú Turecko zohráva v Severoatlantickej aliancii. (Zdanlivo tak odignoroval, že nový generálny tajomník NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »Anders Fogh Rasmussen nedávno vyjadril obavu, že turecko-grécke napätie ohrozuje misie NATO a EÚ v Afganistane a Somálsku.)

Ďalší členovia Nezávislej komisie sú bývalý francúzsky premiér Michel Rocard, bývalá talianska eurokomisárka Emma Bonino, bývalý holandský eurokomisár Hans van den Broeck, bývalý španielsky minister zahraničia Marcelino Oreja Aguirre a  rakúsky diplomat Albert Rohan.

Práve Rohan bol optimistický pokiaľ ide o vývoj v Turecku. Dôležité je podľa neho, že prebiehajú rokovania o znovuzjednotení Cypru, čo môže byť „najlepšia, ale aj posledná šanca na zjednotenie“. Pripomenul aj rozhodnutie Ankary rozšíriť práva kurdskej menšiny a zlepšenie vzťahov s Arménskom.

Bývalý rakúsky diplomat hovorí, že vzťahy medzi EÚ a Tureckom dosiahli svoj vrchol v roku 1999, keď odštartovali prístupové rokovania, no v dôsledku negatívneho postoja niektorých lídrov členských štátov a verejnej mienky v Európe sa v posledných rokoch veľmi zhoršili. To prinieslo sklamanie a zneistenie proeurópskych síl. Tento vývoj je „v rozpore so záujmami EÚ“, tvrdí Rohan.

Bývalého španielskeho ministra zahraničia Marcelina Oreju sa pýtali na riziká spojené s o zasahovaním armády do štátnych záležitostí v Turecku. Oreja prirovnal tajomnú organizáciu Ergenekon, ktorá je blízka vojenským kruhom, k organizátorom neúspešného štátneho prevratu v Španielsku vo februári 1981. Pochválil preto tureckú vládu za jej „pevný postoj“ k Ergenekon-u. Podľa Oreju sa zdá, že po posledných udalostiach je tento problém vyriešený.

• Zodpovednosť za Cyprus Cyprus je ostrovný štát rozdelený od roku 1974 na dve časti – tureckú a grécku. Doterajšie pokusy (v minulosti predovšetkým OSN, dnes najmä EÚ) o jeho zjednotenie stroskotali.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Bývalý holandský komisár Hans van den Broeck priznal, že postoj jeho krajiny k rozširovaniu s v poslednom období dosť zmenil. V prípade Turecka je podľa neho ale v hre dôveryhodnosť EÚ. Niektoré štáty chcú diskutovať o „identite Európy“, čo je podľa neho diskusia, ktorá začala v momente ako bol Turecku udelený štatút kandidátskej krajiny.

Kriticky sa vyjadril smerom k Cypru, ktorý prispieva k blokovaniu prístupových rokovaní s Ankarou. „Neviem, či si všetci uvedomujeme, že kandidátsky štatút bol Turecku udelený za určitú cenu“, povedal Van den Broeck. „Keď sa o tom rozhodlo, zároveň sa tiež rozhodlo, že pristúpenie Cypru nebude podmieňované jeho zjednotením ... Nepopierajme, že tento jednoduchý fakt teraz komplikuje diskusie s Tureckom a dáva Cypru privilegovanú pozíciu. A nie náhoda ani to, že mnohé kapitoly sú zablokované aj z vôle Cypru“, vysvetlil Holanďan.

Bývalá talianska eurokomisárka Emma Bonino vyzvala lídrov EÚ, aby boli aktívnejší v prebiehajúcich rokovaniach o znovuzjednotení Cypru, na ktoré dohliada OSN. Vrcholovým politikom v EÚ odporučila, aby Cyprus navštívili a zatlačili na obe strany a dopomohli úspechu rozhovorov.

Bývalý francúzsky premiér Michel Rocard je presvedčený, že by v prístupových rokovaniach s Tureckom mali byť otvorené ďalšie kapitoly, predovšetkým kapitola o energetike.