Turecký premiér Recep Tayip Erdogan čelí súdnemu procesu. Hlavný prokurátor Abdurrahman Yalcinkaya podal na Ústavný súd podnet na postavenie jeho strany AKP mimo zákon. Ak by mu dal súd za pravdu, Erdogan a jeho spolustraníci sa musia vzdať politického života na 5 rokov.

Vládna strana údajne ohrozuje sekulárny charakter štátu. Premiér Erdogan minulý mesiac zrušil ústavným dodatkom zákaz nosenia moslimskej šatky (hidžábu) na vysokých školách. Jeho kritici namietajú, že sa jedná o vnášanie islamských prvkov do verejného života, informuje Bloomberg.

Súdny spor vyvolal odozvu aj v Bruseli. Komisár pre rozširovanie, Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » vyzval predstaviteľov tureckého verejného a politického života, aby riešili svoje politické spory na politickej úrovni. EUpolitix.com cituje komisára: "V normálnej európskej demokracii sa o politických problémoch diskutuje v parlamente schválnom pri hlasovacích urnách, nie v súdnych sieňach".

Ponúka sa otázka, aký dopad bude mať kauza na prístupový proces Turecka a na celkovú politickú stabilitu v krajine.

Podľa komisára Rehna nebude mať prípad žiaden vplyv na prístupový proces. V televíznom rozhovore dodal: "Prístupový proces Turecka do EÚ je živý a napreduje" (Zdroj: Bloomberg).

Viacerí analytici predpokladajú, že súdny proces by nemal ohroziť súčasnú vládu, či existenciu strany. Erdogan a jeho AKP získali v posledných voľbách podporu až 47% voličov (EurActiv 23/07/07) a jeho popularita je naďalej veľmi vysoká. Britský Guardian cituje Williama Halea, autora knihy "Turkish Politics": "Bude to obdobie neistoty, ale súčasná vláda strany AKP na 90% prežije". Podľa neho hrá Erdoganovi do karát čas. Pokiaľ bude vynesený rozsudok, uplynú približne dva roky. Nemožno však predpokladať situáciu, ktorá by vznikla, ak by Ústavný súd vyniesol svoj nález oveľa skôr, napríklad do polroka.

AKP a premiér Erdogan označili súdny spor nie ako útok na stranu AKP, ale ako útok na tureckú demokraciu.