Turecký prezident Tayyip Erdogan hlasovanie ostro odsúdil a okrem odvolania veľvyslankyne zrušil aj svoju plánovanú buducotýždňovú návštevu vo Švédsku. „Naši ľudia a naša vláda odmieta toto rozhodnutie založené na veľkých omyloch a bez podloženia,“ cituje BBC Erdogana. Veľvyslankyňa Turecka vo Švédsku zasa dodala, že je hlasovaním „veľmi, veľmi sklamaná“ a podľa nej je to veľký úder pre inak „vynikajúce vzťahy“ medzi oboma krajinami.

Druhý pokus Švédska

Švédsky parlament o tom, či v prípade udalostí z obdobia rokov 1915 až 1923 ide skutočne o genocídu, hlasoval už po druhý rat. Prvýkrát sa tak stalo v júni 2008, kedy rezolúcia veľkou väčšinou, v pomere hlasov 245 proti a 37 za, neprešla. Neskôr sa však ozvali hlasy za opakovanie hlasovania a len tri dni pred jeho uskutočnením podpísalo 60 renomovaných akademikov zaoberajúcich sa otázkou genocídy petíciu, ktorá politikov a najmä švédskych poslancov vyzvala, aby nepopierali historické fakty a tým nezneužívali meno vedy.

Za rezolúciu nakoniec zahlasovali aj opozičné strany, čím sa návrh podarilo o jeden hlas presadiť v pomere 131 ku 130 hlasov.

„Som sklamaná a akosi prekvapená, lebo som čakala, že parlament sa vyjadrí, že to nie je úloha poslancov rozhodovať o tom, či sa nejaká genocída stala alebo nie,“ cituje švédsky The Local slová Zergün Korutürk. Podľa nej zároveň nebude po tomto kroku ľahké napraviť vzťahy medzi oboma krajinami.

Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt sa vyjadril podobne keď povedal, že je „chybou politizovať históriu“ a úlohou parlamentu nie je hlasovať o podobných záležitostiach.

Dodal tiež, že rozhodnutie švédskeho parlamentu „nanešťastie nebude mať pozitívny dopad na prebiehajúci proces normalizovania vzťahov medzi Tureckom a Arménskom.“

Zároveň Ankaru uistil, že má naďalej podporu ich krajiny pri vstupe ich Turecka do Európskej únie.

Spojené štáty hlasovali rovnako

Švédske hlasovanie v tejto otázke prichádza len týždeň po tom, čo výbor v Kongrese prijal podobnú rezolúciu. Ankara, podobne ako v prípade Švédska, reagovala odvolaním svojho veľvyslanca z krajiny.

Rezolúciu o arménskej genocíde tak v priebehu dvoch týždňoch schválili jedni z najväčších spojencov Turecka-  Švédsko ako jeden z najsilnejších podporovateľov vstupu Turecka do EÚ a Spojené štáty ako silný západný spojenec a člen NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Turecký vládny zdroj však pre agentúru Reuters prezradil, že veľvyslankyňa Zergün Korutürk sa do Švédska pravdepodobne čoskoro vráti. „Vieme, že švédska vláda sa snažila veľmi aktívne túto rezolúciu zastaviť,“ dodal zdroj na vysvetlenie.

Turecký veľvyslanec v Spojených štátoch však ostane odvolaný až dovtedy, kým krajina presne nezistí, aké ďalšie kroky Washington podnikne ohľadne prijatej rezolúcie. Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »je pritom kľúčovým spojencom USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »pre jeho pôsobenie v Iraku, Iráne, Afganistane a na Strednom Východe, uzatvára agentúra Reuters.