Turecký veľvyslanec zdôraznil, če európski lídri by mali podporiť  význam vízii, ktoré poukazujú na pozitívnu úlohu, ktorú by Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »mohlo hrať pri nastolení mieru a stability na Blízkom východe.

Acet vyzdvihol politiku „nulových problémov“, ktorú jeho krajina sleduje vo vzťahu k všetkými svojim susedom, ako Sýria Sýria má s EÚ uzavretú dohodu o Spolupráci a je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » Irak, Irán a Arménsko Arménsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » Tento prístup vytvára ekonomický prínos pre celú krajinu, ale hlavne pre tie regióny, ktoré by mohli byť v prípade cezhraničného napätia považované len za periférne.

Veľvyslanec tiež tvrdil, že jeho krajina je za zmierlivú stratégiu voči Iránu. Pred uložením sankcií treba využiť všetky diplomatické cesty. Tvrdé opatrenia by mali byť považované za poslednú možnosť.

Acet tiež zdôraznil centrálnu úlohu Turecka v zaistení európskej energetickej bezpečnosti a nezávislosti. Na margo prípadného súperenia medzi projektami Nabucco a Južný tok tvrdil, že „Obidva plynovody sú do určitej miery konkurentmi, ale zároveň budú reprezentovať rovnaké záujmy: diverzifikáciu energie“.

Rovnako pozitívne zhodnotil aj uzdravovanie tureckého hospodárstva, ktoré by podľa OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »mohlo v roku 2010 vzrásť o 3,75%. Ak by sa tak stalo, Turecko by sa sa plne zotavilo z prepadu, ktoré utrpelo počas hospodárskej krízy. Medzinárodný menový fond (MMF) nedávno vyhlásil, že turecká ekonomika ukončila rok 2009 s poklesom o 5,1% HDP.

Hoci turecká ekonomika bola ťažko zasiahnutá hospodárskou krízou a silne sa spoliehala na vývoz, paradoxne sa z najhoršieho ekonomického prepadu dostala vďaka reforme z roku 2001, po tamojšej bankovej kríze.

Pokiaľ ide o stav v rokovaniach o prístupe, Acet predpokladá, že iné otázky, ako pokrok Turecka na ceste reforiem, by nemali byť brané do úvahy pri posudzovaní, či je jeho krajina vhodným kandidátom na vstup EÚ. Poukázal najmä na patovú situáciu ohľadom Cypru, ktorý v súčasnosti blokuje niekoľko kapitol rokovaní.

Veľvyslanec sa tiež dotkol problému európskych politikov, ktorí často používajú otázku tureckého členstva na maximalizovanie svojich výsledkov vo voľbách. Následne to negatívne ovplyvňuje triezve a realistické zobrazenie dnešného Turecka.

Acet vyhlásil, že robiť radikálne závery o nepripravenosti Turecka je nespravodlivé a bezdôvodné. Schopnosť krajiny na vstup do EÚ by mala byť hodnotená na konci, nie uprostred procesu pristúpenia.

„Ak dnes hovoríte, že Turecko nie je európske, nemalo by byť členom Únie, alebo by malo byť „privilegovaným partnerom“ je to ako meniť pravidlá uprostred futbalového zápasu tak, že jeden tím hrá s dvoma loptami namiesto jednej,“ dodal.