Západní diplomati sa domnievali, že Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude cítiť satisfakciu keď uvidí Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »tak ekonomicky a politicky nestabilné z dôvodu dlhovej krízy. Grécke problémy však prekvapivo vzbudili sympatie medzi tureckými mienkotvorcami, ktorí vyjadrili svoje obavy nad budúcnosťou EÚ.

Podľa väčšiny tureckých komentátorov by sa mala grécka kríza vnímať ako záležitosť EÚ. Komentátor tureckého denníka Milliyet pre turecký EurActiv povedal, že Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa rozrástla príliš rýchlo.

Na rozdiel od EÚ, Turecko neprechovávalo žiadne ilúzie o ekonomike Grécka v čase, kedy prijalo euro, či o nepravdivých štatistických správach, ktoré Atény poskytli Európskej komisii.

Podľa tureckého komentátora nešlo zo strany EÚ o slepotu, ale o prehliadanie rozsiahlych nezrovnalostí vo vnútri eurozóny. Ekonómovia v Turecku sa teraz obávajú, že nevyvážený rast v EÚ vyústi v blízkej budúcnosti v ďalšie krízy.

Analytik Osman Ulagay pre turecký EurActiv priamo povedal, že podľa neho sa Únia rozširovala príliš narýchlo a dodáva: „Ak by bola Európska únia voči svojim členom taká náročná v presadzovaní toho, aby dodržiavali pravidlá, ako je voči Turecku, nebola by to 27- členná EÚ a nikto by nečelil tomuto druhu krízy.“

Niektorí ďalší tureckí komentátori sa domnievajú, že Európa by bola lepšie pripravená čeliť gréckej kríze ak by sa poučila zo skúsenosti Turecka. Ekonóm z Islanbulu Nouriel Roubini priamo dodáva, že k súčasnej situácii v Grécku by ani neprišlo, ak by si zobrali príklad Turecka a okopírovali jeho snahy o dosiahnutie reforiem po kríze v roku 2001, cituje denník Hurriyet.

V 90. rokoch zažilo Turecko skutočne vážnu recesiu, najmä vzhľadom na svoje nedostatočné vedenie a široko rozsiahlu korupciu. Reformy, ktoré ale začal vtedajší minister financií Kemal Dervis hospodársku situáciu v krajine radikálne zlepšili.

Postoje

Na rozdiel od Grécka, Turecko nikdy nezažilo nestabilitu bankového systému, makroekonomické nezrovnalosti, či deficity verejných financií, povedal medzinárodný koordinátor organizácie TÜSİAD reprezentujúcej turecký obchod Bahadir Kaleagasi. V rozhovore pre nemecký EurActiv Kaleagasi povedal, že je to vďaka radikálnym štrukturálnym reformám z roku 2001, ktoré spravili turecký finančný systém transparentnejším, efektívnejším a odolnejším voči externým šokom.

„Teraz keď Turecko očakáva šesťpercentný hospodárska rast v roku 2010 a ešte lepšie čísla v roku 2011 a viac, nie je situácia v Grécku samozrejme dobrou správou,“ uvádza Kaleagasi a dodáva, že Turecko uvíta európsku solidaritu v podobe podpory Grécka a čoskoré ozdravenie krajiny.

Zároveň povedal, že spôsob, akým sa EÚ vyrovnala s gréckou krízou a jej možný domino efekt v ďalších členských štátoch EÚ je predmetom obáv v Turecku. „Ako krajina uchádzajúca sa o členstvo, každý vážny problém na strane EÚ- či už na strane inštitucionálnych reforiem, súdržnosti zahraničnej politiky alebo fungovania eurozóny- má negatívny dopad na kredibilitu a atraktívnosť EÚ. Euroskeptické segmenty verejnej mienky v Turecku sa tešia relatívnemu rastu, od ktorého ako zástupcovia tureckého obchodu očakávame, že je len dočasný,“ povedal Kaleagasi,