Pozadie

Pred postavením Berlínskeho múru utieklo do západného Nemecka asi 3 a pol milióna obyvateľov DDR. Po 13. auguste 1961 sa o útek za múr pokúsilo asi 5 000 ľudí, podľa odhadov takýto pokus stál život 100 až 200 ľudí.

Otázky

Nie len Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »ale celá Európa žije okrúhlym výročím tejto významnej historickej udalosti, ktorá zmenila tvár kontinentu.

„Málokedy je historický predel tak radikálny a jeho dôsledky tak okamžite viditeľné, ako v prípade 9. novembra 1989“, napísal v editoriáli denník Kölnische Rundschau.

„Každý, kto stál krátko pred ôsmou pri Brandenburskej bráne by si pomyslel, že davy ľudí stojacich na vrchole múru len pár hodín neskôr, je len absurdný sen“.

Dnes sa v kedysi rozdelenom meste zídu niektorí z kľúčových aktérov vtedajších európskych udalostí, napríklad bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov a bývalý líder poľského odborového hnutia Solidarita Lech Walesa.

K nim sa pridajú lídri krajín, ktoré okupovali povojnové Nemecko. Spojené štáty však budú zastúpené len na úrovni ministerky zahraničia Hillary Clinton.

Britský premiér Gordon Brown, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a ruský prezident Dmitrij Medvedev budú hosťami nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Na programe sú aj bilaterálne stretnutia. Do Berlína tiež prúdia davy turistov.

Podľa Merkelovej, ktorá v čase pádu múru pracovala ako vedecká pracovníčka vo východnom Berlíne, bol 9. november 1989 „najšťastnejší deň v modernej nemeckej histórii“. Oslavy sú naplánované v celom meste. Ich súčasťou je aj 1000 nadrozmerných farebných dominových kociek pozdĺž 1,5 kilometra dlhej trasy kadiaľ sa tiahol múr.

Podľa historickej štúdie zverejnenej minulý rok, pri pokuse dosať sa cez múr zomrelo v rokoch 1961 až 1989 136 ľudí. Tisíckam sa ale utiecť podarilo, napriek strážcom, psom a mínam. Najčastejším spôsobom bol tunel alebo skrýša v aute.

Nie všetci sa ale oddávajú oslavám. Podľa prieskumu pre denník Leipziger Volkszeitung, ktorý sa robil na vzorke 1000 respondentov si každý ôsmy opýtaný želá, aby múr stále stál. Čísla vyšli rovnaké pre bývalé východné aj západné Nemecko. Proti oslavám 9. novembra protestovalo v Berlíne niekoľko stoviek ľavicových demonštrantov.

Helmut Schmidt, bývalý nemecký kancelár v rokoch 1974 až 1982 povedal pre nemecký rozhlas, že bol pádom múru „veľmi dojatý“. „Vždy som vedel, že jedného dňa budeme mať šancu spojiť povojnové nemecké štáty v Európe, ale nemyslel som si, že sa toho dožijem“, povedal 90 ročný Schmidt.