Napriek tomu, že v rokovaniach medzi Srbskom a Kosovom došlo v posledných mesiacoch k niektorým čiastočným dohodám, Belehradu sa stále nepodarilo konflikt so svojou bývalou provinciou, ktorá vo februári 2008 vyhlásila nezávislosť, vyriešiť. Práve to je ale podmienkou, aby Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »štatút kandidátskej krajiny získalo.

„Všetko je možné, ale nálada zatiaľ nie je veľmi prívetivá,“ povedal EurActivu diplomatický zdroj blízky prebiehajúcim rokovaniam.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »odporučila udelenie štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko, čo by sa teoreticky mohlo stať už budúci týždeň na summite lídrov EÚ v Bruseli. Avšak niektoré členské krajiny požadujú, aby sa ešte predtým Srbsko normalizovalo vzťahy s Kosovom.

Taktiež veľvyslanec SR pri EÚ Ivan Korčok priznal, že podľa európskych diplomatov nastal istý pokrok v technických rozhovoroch Belehradu s Prištinou a myslí si, že Srbsko zaslúži udelenie štatútu kandidátskej krajiny.

„Unisono bolo vyjadrené znepokojenie z eskalácie napätia na administratívnej línii v severnom Kosove. Na jednej strane sme ocenili úsilie Belehradu, ktoré bolo vyjadrené vo forme apelov na kosovských Srbov, aby situáciu neeskalovali, na druhej strane očakávame podobný prístup aj od Prištiny,“ povedal Korčok. „Slovensko to vidí tak, že Srbsko si zaslúži udelenie kandidátskeho štatútu a jednoznačne s týmto cieľom ideme aj do diskusie na Rade pre všeobecné záležitosti,“ dodal.

„Chcem zdôrazniť, že opäť raz prichádza čas, keď si uvedomujeme, ako dôležitý je intervenčný nástroj rozširovania Únie. Nástroj, ktorý máme v rukách na to, aby sme dokázali pozitívnym spôsobom zaangažovať lídrov tohto regiónu v prospech či už vnútorných reforiem, ale aj pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy," konštatoval Korčok.

Rozhovory Belehrad-Priština bez výsledkov

Veľké nádeje sa vkladali do posledného kola rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou, ktoré v pred pár dňami prebiehali v Bruseli. Srbský vyjednávač Borislav Stefanović dnes (2.12.) ráno informoval, že nebol dohodnutý ani termín ďalšieho stretnutia. Pri rokovaniach išlo najmä o sporné hraničné priechody Jarinje a Brnjak medzi severným Kosovom a Srbskom.

Srbi pri rokovaniach v Bruseli nechceli uznať žiadne hranice medzi oboma krajinami. EÚ navrhovala spoločnú kontrolu oboch hraničných priechodov Srbmi aj Albáncami.

„Nikto samozrejme nepredpokladal, že Srbi prídu zo stretnutia Rady pre všeobecné záležitosti s tým, že uznávajú Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk » Myslím, že dôležité je viditeľne preukázať v Srbsku politickú vôľu rešpektovať záväzky, dodržiavať ich a normalizovať vzťahy s Kosovom,“ povedal pre EurActiv európsky diplomat.

Podľa srbskej agentúry Beta pritom Stefanović pred začiatkom rokovaní prehlásil, že jeho tím urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby dosiahol dohodu s Prištinou. „Máme pred sebou dlhý deň, ale urobíme, čo budeme môcť, aby sme prekonali veľké rozdiely, ktoré medzi nami panujú,“ citovala Beta jeho slová.

O tom, či je dohoda medzi Srbskom a Kosovom vôbec možná ale veľa diplomatov pochybuje.

„Nemyslím si, že v EÚ má niekto chuť prijať krajinu, ktorá má tak veľké problémy so svojím susedom. Kvôli našim skúsenostiam, ktoré sme získali v minulosti, si nemyslím, že sa niečo podobné bude opakovať,“ uviedol Ďalší diplomatický zdroj z EÚ.

Chýba realizácia

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová naznačila, že ďalšie dohody sú na dosah. Dôležité však je, aby boli následne implementované.

Srbský prezident Boris Tadić, ktorý sa netají svojou proeurópskou orientáciou, požiadal o odstránenie barikád, ktoré sa vybudovali na vzájomných hraniciach. Zatiaľ ale k tomu nedošlo. „Je to príliš málo a príliš neskoro. Veci sa hýbu správnym smerom, ale okrem rozhovorov sa zatiaľ nič nezrealizovalo,“ kritizoval reálnu situáciu ďalší zdroj z EÚ

Tadić hovoril o zmenách v srbskej politike voči Kosovu aj na nedávnej prednáške na pôde Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá v Londýne. Vyzval k „zásadnému, udržateľnému a finálnemu riešeniu,“ ktoré by sa malo dosiahnuť počas rozhovorov. Prezident tiež prehlásil, že by chcel, aby sa Kosovo zúčastňovalo na regionálnych fórach.

Avšak stále ide len o slová, pretože v praxi je to práve Srbsko, ktoré sa na regionálnych rokovaniach, na ktorých je pozvané aj Kosovo, nezúčastňuje.

Uznanie Kosova ako samostatného štátu ale nie je jediný problém pre srbských politikov. Belehrad nedodržiava ani ďalšie dohody, ktoré sa v minulosti uzavreli – napríklad neposkytuje kópie rodných listov kosovských obyvateľov kosovským úradom. Aj to by mohlo podľa agentúry Beta rozhovory Belehradu s EÚ značne skomplikovať.

(EurActiv/TASR)