Srbský prezident Boris Tadić podal oficiálnu žiadosť, päťstranový dokument, do rúk švédskeho premiéra Frederika Reinfeldta v Štokholme 22. decembra 2009. Jeho májové víťazstvo vo voľbách vnímajú za kľúčové pre integráciu krajiny do Európy. Ako uviedol, cieľom Belehradu je vstúpiť do EÚ v roku 2014.

Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » európsky komisár pre rozšírenie, rovnako ako švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt sa tiež zúčastnili na ceremónii, ktorá bola slávnostným ukončením predsedníctva škandinávskej krajiny.

Srbsku opakovane radia, aby sa so svojou žiadosťou neponáhľalo, pretože ešte nie je v platnosti Stabilizačná a asociačná zmluva (SAA), súčasný právny rámec pre vzťahy Srbsko-EÚ. Dôsledkom toho, bola aj reakcia členských štátov rezervovaná.

Švédska ministerka pre európske záležitosti Cecilia Malmströmová na svojom blogu napísala, že ide o obrat pre Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »aj pre Európsku úniu. Podľa nej sú všetky bývalé krajiny Juhosláve v EÚ vítané, hneď ako dosiahnu potrebné kritériá.

Srbský minister zahraničných vecí Vul Jeremić tvrdí, že jeho krajina má kapacitu a vôľu prekonať všetky rekordy v rýchlom vstupe do EÚ a že predbehne mnohé krajiny, ktoré sú už na ceste za členstvom.

V rozhovore zverejnenom na stránke srbskej vlády však nedal jasnú odpoveď, či Srbsko dokáže do konca tohto roka získať status kandidátskej krajiny. So žiadosťou musia najprv súhlasiť všetky členské štáty a následne poveriť Komisiu, aby pripravila otázky pre „uchádzača“. Na základe odpovedí sa potom rozhoduje o začiatku prístupových rokovaní.

Z krajín západného Balkánu získali tento status zatiaľ len Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Macedónsko Macedónsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík. V minulosti sa muselo komplikovane vyrovnávať s menšinovými problémami, konflikt v neďalekom Kosove zhoršil vzťahy najmä s miestnou albánskou komunitou. Situáciu v krajine upokojovala policajná misia EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Prístupové rokovania s Macedónskom však zatiaľ neotvorili, pre bilaterálny spor s Gréckom. Európski diplomati odhadujú, že Srbi sa môžu stať členmi EÚ v období 2010 -2020, no nikto si netrúfa odhadnúť, kedy presne.

Prvý krok na dlhej ceste

Georgi Dimitrov, bulharský ambasádor v Belehrade na svojej internetovej stránke uviedol, že podanie žiadosti je len prvým krokom dlhého procesu. „Z vlastnej skúsenosti vieme, že od členstva  ich delí ešte niekoľko rokov, v prípade Bulharska to bolo 12.“ Diplomat tvrdí, že jeho krajina je pripravená zdieľať so Srbskom svoje pozitívne, ale i negatívne skúsenosti s EÚ, aby sa vyhli tým istým chybám.

Stále problém s Kosovom

Dimitrov za hlavné výzvy, ktoré Srbsko čakajú považuje nadviazanie plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a tiež riešenie problémov s Kosovom.

„Srbsko tvrdí, že európsky integračný proces a problémy s Kosovom spolu nesúvisia. No je tam nepriamy vplyv. Veľa bude záležať na miere pozornosti, ktorú bude medzinárodné spoločenstvo týmto záležitostiam venovať.“

Pri otázke, či vzájomné obviňovanie medzi Chorvátskom a Srbskom z genocídy počas vojen v rokoch 1991 – 1995, bude aj naďalej komplikovať prístupový proces, diplomat pripomenul, že dobré susedské vzťahy sú jedným z najdôležitejších politických kritérií pred vstupom.

„Bez vyriešenia vzťahov so susedmi, bez rozvinutia regionálnej spolupráce sa výhody pri integrácii očakávať nedajú. Všetky zainteresované krajiny dôkladne zvažujú dôsledky takýchto postojov,“ uzavrel.