„Výmena stráží“ s odchádzajúcim prezidentom Stjepanom Mesićom sa odohrala na námestí Svätého Marka v Záhrebe za účasti hláv európskych štátov (Maďarska, Slovinska, Poľska, Macedónska, Kosova, Bulharska, Slovenska, Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny) a diplomatických delegácií z 80 krajín, vrátane švédskeho ministra zahraničia Carla Bildta, kanadskej štátnej tajomníčky Lynnie Yelich a čínskeho ministra kultúry Cai Wu.

Nový prezident, ktorý je okrem iného aj hudobný skladateľ a právnik, si vyslúžil uznanie doma aj v zahraniční za to, že sa do úradu dostal na vlne rétoriky o práve zákona a boja proti korupcii. Kvôli tomu, že nemá za sebou žiadne škandály dostal v chorvátsku prezývku „pán Čistý“.

Najnápadnejšou na celej inaugurácii bola ale neprítomnosť srbského prezidenta Borisa Tadića. Dôvodom bojkotu ceremónie malo byť, že by sa prítomnosť srbskej hlavy štátu rovnala implicitnému uznaniu autority kosovského prezidenta Fatmira Sejdiua, ktorý prišiel tiež do Záhrebu zablahoželať.

Podľa niektorých expertov na diplomaciu to tak ale nemusí byť a na mnohých konferenciách predstavitelia štátov, ktorí majú medzi sebou podobné problémy, spolu jednoducho nehovoria.

Srbský šéf diplomacie Vuk Jeremić poskytol trochu iné vysvetlenie bojkotu, ktoré naznačovalo, že Tadić má skôr problém s Josipovičom. Belehradu sa nepáčilo, že v čase keď Jospipović rozosielal pozvánky vedel, že prítomnosť Sejdiua bude pravdepodobne znamenať neprítomnosť Tadića.

„Chorvátsky prezident urobil svoje rozhodnutie. Rozhodol sa pre predstaviteľov Kosova a nie Srbska“, povedal Jeremić.

Josipović sa pre FoNet vyjadril: „Je mi ľúto, že prezident Tadić nepríde. Myslím, si, že je to premrhaná možnosť začať dialóg čo najskôr.“

Dodal tiež, že má pochybnosti o tejto forme samo-uvaleného embarga, ktoré zabráni Srbsku zúčastniť sa fór, kde je Kosovo Bývalá srbská provincia, ktorá vyhlásila samostatnosť 17. februára 2008. Názory na jej osamostatnenie sa líšia.viac na www.EuropskaUnia.sk »oficiálne alebo neoficiálne zastúpené.

Európska únia bola zastúpená španielskym predsedníctvom v osobe predsedu španielskeho parlamentu Javiera Roja Garciu a komisára pre rozširovanie Štefana Füleho, ktorý je na svojej prvej návšteve Balkánu odkedy je vo funkcii. Okrem  Chorvátska navštívi ešte Macedónsko Macedónsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík. V minulosti sa muselo komplikovane vyrovnávať s menšinovými problémami, konflikt v neďalekom Kosove zhoršil vzťahy najmä s miestnou albánskou komunitou. Situáciu v krajine upokojovala policajná misia EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »

V tomto čase je v regióne aj vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová, ktorej zastávky sú Bosna a Hercegovina, Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Kosovo.

Komisár pre rozšírenie Štefan Füle pred svojim odchodom označil svoju a Ashtonovej návštevu na Balkáne za „paralelné cesty“.

„Barónka Ashtonová a ja vysielame jasný politický signál o priorite, ktorú prisudzujeme pokračovaniu stabilizácie západného Balkánu. Môj hlavný odkaz je, že najlepšou cestou k mieru a prosperite je zapojenie Európskej únie ako hlavného a spoľahlivého účastníka rozhovorov“, povedal Füle.