Text rezolúcie, o ktorom dnes v New Yorku hlasuje Valné zhromaždenie OSN je výsledkom niekoľko hodinového rokovania medzi EÚ a Srbskom. „Návrh tejto rezolúcie bude predložený 28 európskymi štátmi“, uvádza sa v stredajšom stanovisku vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonovej. Na dokumente sa teda zhodlo všetkých 27 krajín EÚ a Srbsko.

Rozhovory medzi európskou 27 zastupovanou barónkou Ashtonovou a srbským prezidentom Borisom Tadičom primäli Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » aby stiahlo svoj pôvodný návrh rezolúcie, v ktorom sa stavalo proti (nezáväznému) rozsudku Medinárodného súdneho dvora (MSD). Mnohí pozorovatelia to považujú za prvý významný úspech vysokej predstaviteľky od nástupu do funkcie ako aj spoločnej zahraničnej politiky Únie pod jej vedením.

Verdikt, ktorí sudcovia haagskeho dvora vyniesli na konci júla hovorí, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti bývalou srbskou provinciou Kosovom od Srbska nie je v rozpore s medzinárodným právom.

Z obavy, že názor sudcov spustí lavínu ďalšieho uznávania (kosovskú nezávislosť zatiaľ uznalo 69 štátov vrátane USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a 22 členských štátov EÚ) Srbsko oznámilo, že sa zasadí o to, aby sa otázka kosovskej nezávislosti dostala na agendu pravidelného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré v týchto dňoch prebieha v New Yorku.

Určitý obrat prezidenta Tadiča je komentátormi ale aj oficiálne srbskou vládou hodnotený ako dôležitý kompromis, ktorý by mohol stáť na začiatku obnovených rozhovorov medzi Belehradom a Prištinou. A to napriek tomu, že sa v ňom s automatickým uznaním kosovskej nezávislosti nepočíta.

„Dosiahli sme úspech, ktorý otvára dialóg nad budúcim usporiadaním, ktoré bude v súlade s Chartou OSN, ale v žiadnom prípade nepočíta s uznaním kosovskej nezávislosti“, komentoval dohodou medzi svojou krajinou a EÚ srbský prezident.

Ako ale pre server EUobserver.com poznamenal jeden bruselský diplomat: „Otázkou nie je, čo verdikt ICJ znamená, či neznamená alebo aké budú jeho dôsledky. Otázkou totiž je, či chceme, aby nekonečné diskusie o tejto téme stále pokračovali, alebo či sa chceme zamerať viac na budúcnosť“.  

„Postoj Srbska je dôkazom schopnosti tejto krajiny vyjednávať a riešiť medzinárodné záležitosti konštruktívnym a prijateľným spôsobom“, povedal počas návštevy Kosova europoslanec Eduard Kukan, ktorý je predsedom parlamentnej delegácie pre juhovýchodnú Európu.

„Verím a dúfam, že postoj Srbska bude povzbudením pre členské štáty EÚ a pre inštitúcie EÚ ku zrýchleniu procesu európskej integrácie“, uviedol Kukan. Rada by podľa neho mala vziať do úvahy tento povzbudzujúci postoj, keď bude rokovať o srbskej žiadosti o členstvo v EÚ.